02. December 2014, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 64 000,- Traja chlapi. 1967. Olej na plátne. 70, 5 x 100 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014)
€ 31 000,- Ženy z Mičinej. Okolo 1965. Olej na plátne. 79 x 50 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
€ 28 000,- Žena s batohom. 1965. Olej na plátne. 66 x 58 cm.(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 17 900,- Žena. 1970-75. Olej na plátne. 90 x 78 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 14 500,- Žena. Okolo 1975. Olej na plátne. 90 x 78 cm. (94. aukcia súčasného umenia, 26. 10. 2010)
€ 13 200,- Hrabáči z Mičinej. Okolo 1965. Olej na plátne. 54 x 41 cm. (91. aukcia súčasného umenia, 18. 5. 2010)
Biografia: Narodil sa 11. novembra 1930 v Tekovských Lužanoch. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1950 – 1955, doc. Ľudovít Fulla, Ernest Zmeták, Bedrich Hoffstädter, Dezider Milly), po skončení štúdia žil v Dolnej Mičinej a v Martine, roku 1958 sa presťahoval do Bratislavy, kde žije a tvorí. Patril k mladým umelcom, ktorí proti dogmatickému uplatňovaniu socialistického realizmu razantne postavili úprimnosť a vnútornú autenticitu výpovede, umenie „pevných a prostých tvarov“. Bol zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu (1957), na XXIII. Bienále v Benátkach (1966) získal Cenu Osvalda Liciniho.
Literatúra: Čepan, Oskár: Na hraniciach reality a mýtu (Laluhov maliarsky vzorec). In: Slovenské pohľady, 107, 1991, č. 6, s. 102-111; Kubíková, Klára: Milan Laluha. Kresby a maľby 1955 – 1997. Kat. výst. SNG. Bratislava 1997; Kolektív: Laluha. Bratislava 1997; Mojžiš, Juraj: Galandovci 1. Trenčín 2003; Mojžiš, Juraj: Galandovci 2. Trenčín 2004.
Poradové číslo: | 217 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 10 000 € |
Rok: Okolo 1968 - 70
Technika: Olej na vrecovine
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 50 x 44 cm
Značené: Značené vpravo dole "M. Laluha"
Popis: „Motív z Mičinej“
je príznačným dielom Milana Laluhu s konca 60. rokov. Je dôkazom, že Laluha spel v jednej z radikálnych línií vtedajších úsilí celkom mimo kontext „ľudového žánru“ až na pomedzie nefiguratívneho prejavu. Do akej miery bol tento sklon jeho tvorby podmienený inšpiráciami historickou avantgardou je otázne. Konkrétne pri Laluhovi – raným, ešte pred-suprematistickým Kazimirom Malevičom, kde je príbuznosť názorov viač než preukázateľná. Sám Laluha takéto vplyvológie razantne odmieta: Malevičovu tvorba vraj v týchto rokoch vôbec nepoznal. Pravde bližšie bude teda asi tvrdenie, že Laluhov variant tradičného slovenského žánru vychádzal z domácich súvislostí, z myšlienkovej atmosféry generačného nástupu okolo roku 1957. Podľa Oskára Čepana: “… Milan Laluha nie je maliar folklórnych námetov. Analógiu k jeho postojom núka sprostredkujúce médium ľudovej hudby. Rovnica vzťahov je jednoduchá. Táto hudba sa má k svojmu životnému zdroju – k dedine tak, ako sa má k obom Laluhov obraz. Maľuje síce dedinu a jej ľudí, ale súčasne, či predovšetkým – maľuje ich vizuálne ekvivalenty, transponované cez prarytmy a praakordy ľudového hudobného výrazu. Maliar od začiatku uvedomelej tvorby úporne hľadá svoju výtvarnú formulu, svoj “zaklínací princíp”, štatút či vzor. Hľadá ju v schéme, ktorá by bola schopná obsiahnuť viac, ako ponúka sám zobrazený motív či námet. “Keď začínam maľovať…”, povedal v jednom rozhovore, “… zbehne sa mi to až do akéhosi vzorca.”. Domnieva sa, že do úvahy môže prísť len akýsi “… sochársky pôdorys existovania tvarov v priestore…”.
Zoznam diel autora: