21. Apríl 2015, 19:00
Poradové číslo: | 29 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1952
Technika: Olej na sololite
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 20 x 25 cm
Značené: Značené vľavo dole "MAB"
Popis:
Proveniencia
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Dielo pôvodne pochádza zo zbierky Bohumila Hanzela.
„ŽLTÁ CHALUPA“
patrí na začiatok záverečného vyvrcholenia tvorby Miloša A. Bazovského v rokoch 1952- 57. Vtedy, v úplnom osamotení, ako jeden z mála účastníkov heroických dôb medzivojnovej moderny, nekompromisne udržiaval jej kontinuitu. A stvoril diela, ktoré patria k vrcholom nielen jeho umenia, ale znamenajú i nóvum v rámcoch nášho povojnového výtvarného diania vôbec: „… zhruba od roku 1952… začína klásť väčšmi ako predtým dôraz na výtvarné vyzdvihovanie, ozvláštňovanie vertikálnych zložiek obrazovej skladby. Výraznejšie artikuluje tvar, siluetu i plochu maľovaných predmetov, znásobuje aj účinnosť farebného podania…. Horúcu sústavu červenohnedých, zlatistookrových a červených … vystrieda iná farebná zostava, najmä výbuchy zelených a žltých. Namiesto maľby „alla prima“… začína uprednostňovať… maľbu na pomaľovaných materiáloch. Pritom veľmi uvážene a s rafinovaným vkusom využíva fragmenty čiastočne pomaľovaných pozadí alebo aj celých svojich starších obrazov na vytvorenie nových farebných i štrukturálnych efektov, na prekvapujúce tvarové i farebné kombinácie“. Aj predtým z času na čas využívaný postup sebacitácií tak nachádza v záverečnom fortissime Bazovského umenia ústredné postavenie. Je prejavom dosiahnutého maliarskeho poznania, výtvarnej suverenity, ale aj čímsi viac: obracanie sa k „sebe samému“,obmeny a kombinácie predchádzajúcich riešení sú tou najschodnejšou a najprirodzenejšou cestou zvnútorňovania obrazu, zbaveného raz a navždy nadbytočných literárnych konotácií. Tak Bazovský (v príznačných technických prechodoch medzi gvašom a olejom) obmieňa vlastný erbový motív dedinského kostolíka (Krajina so sýpkou a kostolíkom. 1952, Krajina s kostolíkom, sýpkou a člnom, 1952 – 1953), či rozmanité konfigurácie fragmentov dedinskej architektúry Oravy - stodoly, senníky, domy, chalupy, samoty (Jesenný motív z Oravy, okolo 1952, Večer, 1953, Oravská dedina, okolo 1953, Samota - Gazdovstvo v zelenom, okolo 1952, Oravské humná, 1952 – 1953, Drevená dedinka, 1953). Metóda voľného, od triviálnej reality nezávislého narábanie s „hotovými“ tvarovými, vecnými i figurálnymi sekvenciami, ich permutačné obmeňovanie však zároveň vyvolá na svet i celkom nový výraz: vytvára sa tak priestor pre „vizionárske halucinačné obrazy a kombinácie, plné výtvarnej poézie a emotívnej sugescie…“ pre celkom nové výtvarné a myšlienkové postupy, ktoré sám maliar nazýva „polosurrealizmom...“.
Zoznam diel autora: