Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 180 000,- Po žatve. 1922-24. Olej na plátne. 76 x 51 cm .(107. večerná aukcia , 13.11.2012) € 176 000,- Slovenská rodina. Okolo 1938-40. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011) € 120 000,- V jeseni - Turiec.. 1947. Olej na plátne, 63 x 83 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) € 98 000,- Z bošáckeho kraja.. 1943. Olej na plátne. 84 x 65 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) € 90 000,- Na pole (Liptov). 1930 - 32. Olej na plátne. 52 x 75 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014) € 87 000,- Z Tisovského kraja.. 1946. Olej na plátne, 66 x 47 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) € 72 000,- Z poľa. Okolo 1935 - 38. Olej na plátne, 44 x 66 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) € 72 000,- Pod Šarišským hradom (Orkucany). 1932. Olej na plátne.,dublované na kartóne. 40 x 65 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014) € 59 000,- Drevári pod Ďumbierom. 1943. Olej na plátne. 67 x 47 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane autorský štítok písaný rukou Martina Benku.
„Katedrála Spišskej kapituly“
je reprezentačným dielom Martina Benku prvej polovice 40. rokov. Suverenitu dosiahnutej maliarskej reči Benka nakoniec v profilujúcich prácach tohto obdobia využil v duchu starých, už poznaných symbolických ctižadostí. Definitívne uzavretie tomuto smerovaniu, ktoré vrcholí v období slovenského štátu, kedy sa stáva prirodzenou súčasťou oficiálnej ideológie, dal napokon patetickými, mnohofigurálnymi kompozíciami z rokov 1942--1949 (cyklus Strážcovia a Ochrankyne Slovenska, 1942; Odolnosť, 1942; K výšinám jari, 1945; Na miestach padlých, 1946; Z bojov a žialov k slobode, 1946; Drevári pod Ďumbierom, 1946--1949; Stopy vojen (Stopy kultúr), 1947; Nad rodnou dedinou po povstaní, 1947). Typovo predstavujú tieto obrazy esenciu myšlienkového zázemia umenia Martina Benku. Bez ohľadu na jeho štýlové premeny, Benkove viac figurálne monumentálne kompozície zo štyridsiatych rokov sa stali konečnou podobou jeho umeleckej filozofie - práve ona totiž poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti". S odstupom času sa tento Benkov čin zdá samozrejmý. Bez ohľadu na to, či jeho maľbu pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však (a v tom je, podľa nás, jadro problému) v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej "realite", ale len ako intuitívne, citovo vnímanej metafory. Zviditeľnenia osudovo záväzného pravzoru fyzickej i duchovnej podstaty nášho národa. Práve na takýto mýtvorný zmysel Benkovho elementárneho prínos nepriamo poukázala svojho času Ľudmila Peterajová: "… v rozhodujúcej chvíli národa, pre ktorý svitalo konečne ráno bolo dôležité, ktorou cestou sa na križovatke dejín pustí. Pre slovenský národ to znamenalo voľbu "tváre", psychofyzickej podoby, v ktorej vstúpilo na kolbište svetových dejín... Preto bolo dôležité, že aspoň maliarstvo vytvorilo typ slovenského človeka. V tvorbe Martina Benku národ spoznal svoju tvár, svoju typickú podobu, zvýraznenú, umocnenú monumentalizujúcim pátosom a predchnutú silou charakteru a vôle v zápase s krásnou, no nežičlivou prírodou a s odvekou biedou. Symbolické vyznenie Benkovho diela stmelilo predstavy ľudu o sebe a dalo im hmatateľnú tvárnosť…". (Ľudmila Peterajová).