Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 95 000 Dievča na lávke (Nad vodopádom). Okolo 1885 - 90. Olej na plátne. 93 x 68 cm. (118. jesenná aukcia výtvarných diel , 23.09.2014) € 85 000 Močaristá krajina. Okolo 1900 - 10. Olej na plátne. 100 x 125 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014) € 85 000 Hmlistá lesná krajina pri rieke. Okolo 1880. Olej, plátno. 70 x 120 cm. Neznačené. (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) € 84 000 Postavy na moste nad potokom . Okolo 1900 - 10. Olej na plátne. 115 x 195 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014) € 71 366 Železná brána. Okolo 1900. Olej na plátne. 120 x 200 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003) € 65 000 Súmračná krajina. Okolo 1890. Olej na plátne. 156 x 200 cm. (119. večerná aukcia, 11.11.2014) € 64 000 Barbizonský les. Okolo 1890. Olej na plátne, dublované. 140 x 90 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009)
„Železné vráta na Dunaji“ sú reprezentačným dielom Ladislava Mednyánszkeho, typickým príkladom jeho kompromisného “maliarstva svetla”. Pritom je paradoxné, že k základným tézam nášho dejepisu umenia patrí tvrdenie, že našej maľbe "prakticky chýba impresionistický prelom". Už Vladimír Wagner tvrdil, že "naši umelci predvojnovej generácie, až na niektorých, osvojili si toto nové hľadisko, pravda redukovane, keďže geografická a časová vzdialenosť zmenšovala intenzitu priameho vplyvu. Jednako ani jeden z našich umelcov sa nedostal na rodnú pôdu impresionizmu, do Francúzska. Prijímali nový smer z druhej alebo z tretej ruky a prispôsobovali ho novým potrebám. V dušiach impresionistov vznikol boj medzi starým názorom z akadémie a názormi nového prúdu a takto sa vytvorila celkom nová metóda zobrazovania. V práci našich maliarov impresionistov, sa z tohto slohu uchytila len svetelná zložka. V takomto náladovom osvetlení zjavujú sa i maľby našich impresionistov, pravda, bez škvrnovitého spôsobu vyjadrovania..." Dištancia našej maľby od nazeravého impresionizmu a jeho upriamenosti na výhradné riešenie vnútorných záležitostí maliarskeho "techné" sa zdôvodňuje hlavne tým, že "národnobuditeľskej funkcii obrazu v tomto období prirodzene skôr vyhovovalo tradičné poňatie obrazu, než poučenie z impresionistického krajinárstva", ale aj jej špeciálnejšími predpokladmi: "Už v diele Hanulu, Kerna, Mitrovského a Mallého vidíme úsilie o vytvorenie hlbšej podstaty slovenského umenia, ktorou sa má jeho vývin zapojiť do všeobecných prúdov európskeho umenia. Toto úsilie vyviera z vnútornej náplne národa vyjadriť umelecky osobitosť, ktorou sa vyznačuje... Chceli vytvoriť akýsi druh štýlu, ktorý by bol plne slovenský, ale ním by sa súčasne naznačilo, že sa slovenské umenie tvorí v Európe. Preto spomínaní umelci siahli k impresionizmu ako k nevyhnutnému východisku, ale už tento európsky štýl im ukázal, že svojou estetikou nestačí na mnohé, veľmi závažné motívy tvorenia novej umeleckej oblasti." Skutočne, ak uplatníme prísne modernistické kritériá, potom sa našská obmena impresionizmu dá rekonštruovať len z rozporuplných zaujatí dvoch starších predprevratových generácií hornouhorských žánrových plenéristov, pričom vždy treba mať na pamäti, že "vo väčšine prípadov ide skôr o náladu než o okamžik a dojem, skôr o aplikovanie impresionistickej techniky, vibrujúcej farebnej škvrny. Záujem o svetlo nemá charakter rýdzej Monetovej estetiky". Navyše, informovanejšie dotyky našej maľby s impresionizmom - podobne ako v celom stredoerópskom priestore - boli veľmi oneskorené: sú približne vymedzené rokmi 1908--1914 s vrcholením okolo roku 1910. Azda jedinú výnimku znamenali úsilia Ladislava Mednyánszkeho, ktorý sa na pomedzie impresionizmu dostal počas dlhších parížskych pobytov v rokoch 1889--1892 a 1896--1897.
