10. November 2015, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL THÉODORE ROUSSEAUA DOSIAHNUTÉ NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
€ 407 352,- Západ slnka. Olej na plátne. 90,1 x 117,5 cm. New York 2004
€ 351 184,- Západ slnka nad Barbizonom. Olej na kartóne. 41,5 x 65,5 cm. New York 2000
€ 291 440,- Večerný Paríž. 1839. Olej na plátne. 105 x 160 cm. Berlín 2000
€ 243 415,- Lesnatá krajina. 1866. Olej na plátne. 76 x 95,5 cm. New York 1998
€ 193 076,- Farma. Olej na plátne. 64,5 x 99 cm. Londýn 2007
Biografia: Narodil sa 1812 v Paríži, zomrel 1867 tamže. Bol synom obchodníka s konfekciou a už v ranom veku sa v ňom vyvinula hlboká láska k prírode. Krátko pracoval na píle, potom sa však rozhodol venovať sa krajinomaľbe a začal sa učiť u Josepha Remonda. Ten však maľoval klasicizujúce krajiny, zatiaľ čo Rousseauovým naturalistickým tendenciám vyhovovalo viac štúdium zahraničných maliarov, ako bol Ruisdael a Constable. Prevzal v praxi skicovanie pod holým nebom - čo bola predzvesť impresionizmu - dával ale prednosť dokončovanie svojich obrazov v ateliéri.
Literatúra: Thieme, U., Becker, F., Volmer, H.: Allgemeines lexikon der bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Leipzig 1907-1950; Vollmer, H.: Allgemeines Lexikonder bildenden Künstler des XX. Jahrhunderts. Leipzig 1956.
Poradové číslo: | 14 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1855
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložený posudok prof. Ľudovíta Petránskeho zo dňa 21. 4. 2000. Na zadnej strane nálepka, podľa ktorej bolo dielo evidované v zbierke Francis Fay Miller. Podľa posudku Ľ. Petránskeho, boli „poslednými majiteľmi občania šľachtického pôvodu v Maďarsku, ktorí ho predali v renomovanom budapeštianskom aukčnom dome...“. Tieto údaje sa nepodarilo bližšie ozrejmiť.
Technika: Olej na mahagónovom dreve
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 40 x 56 cm
Značené: Značené vpravo dole "T. Rousseau"
Popis:
„Samota v Barbizone“
je typickým dielom zrelej tvorby Theódora Rousseaua, vedúceho predstaviteľa tzv. barbizonskej školy. Dostala názov podľa dediny Barbizon v blízkosti Fontainebleau, kde sa okolo roku 1830 usadili francúzski krajinári, aby tu priamo v prírode nachádzali motívy pre svoje obrazy. Pôsobili na ne starí Holanďania a anglickí krajinári. Romantická láska k prírode sa u barbizonských maliarov prelína s prenikavým záujmom o skutočnosť. Najprv pred motívom v plenéri robili len skicu, podľa ktorej potom v ateliéri komponovali obraz. V neskorších obdobiach už celú maľbu dokončovali vonku v prírode. Realistickým vzťahom k prírode ovplyvnili impresionistov. Hlavou barbizonskej školy bol práve Théodore Rousseau. K jej ďalším predstaviteľom patrili Diaz de la Peňa, J. Dupré, Ch. Daubigny, C. Troyon, A. Chintreuil a ďalší. Časťou svojho diela sa sem radí aj J. B. C. Corot a J. F.Millet. z českých maliarov nadviazal na barbizonskú školu A. Chitussi a ovplyvnila aj časť diela V. Brožíka a J. Čermáka. Sprostredkovane pôsobil aj na našich Ladislava Mednyánszkeho, Ľudovíta Csordáka a Eleméra Halásza-Hradila. Predkladané dielo „Samota pri Barbizone“ datuje znalec do okolia roku 1855, teda do obdobia „... kedy autor suverénne uplatňoval pre jeho vrcholnú tvorbu charakteristické prístupy a formu...“.
Zoznam diel autora: