26. Apríl 2016, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 5 974,91,- Szolnok. 1910. Olej na plátne. 33 x 35 cm. (39. letná aukcia, 27. 5. 2003)
Biografia: Narodil sa 19. 9. 1882 v Košiciach, zomrel 16. 6. 1916 tamtiež. 1902-1906 študoval na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia a geometrie v Budapešti (prof. Hegedűs, Edvi-Illés, Székely). 1907 získal Nádanyiho cenu a štipendium, ktoré mu umožnilo pobyt v maliarskej kolónii v Szolnoku. Venoval sa i voľnej a úžitkovej grafike (plagáty, exlibrisy). Samostatne vystavoval v Košiciach (1912). Súborné výstavy mal v Košiciach (1920, Východoslovenské múzeum, 1957, Východoslovenská galéria).
Literatúra: Spoločníková, M.: Konštantín Kövári. Kat. výst. Košice, Krajská galéria 1957; Saučin, L.: Elemír Halász-Hradil a umenie jeho doby. Bratislava 1962, s. 17; Štraus, T.: Anton Jasusch a zrod východoslovenskej avantgardy dvadsiatych rokov. Bratislava 1966, s. 18-21; Váross, M.: Výtvarný život na Slovensku začiatkom 20. storočia. Bratislava 1971, s. 86-88; Saučin, L.: Výtvarné umenie na východnom Slovensku 1918-1938. Košice 1964, s. 29, 47-48; Haščáková-Vízdalová, G.: Profily. Stručný prehľad výtvarných umelcov pôsobiacich na východnom Slovensku od 1900 po súčasnosť. Košice 1982, nestr.; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997.
Poradové číslo: | 9 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1910 - 14
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku.
Technika: Olej na vrecovine
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 39 cm
Značené: Značené vpravo dole "Kővári Sz."
Popis:
„Muž hrajúci na flaute (Vernisáž)“
je zberateľsky vzácnym príkladom tvorby Konštantína Köváriho. Maliarske diela zakladateľa košickej moderny sa totiž na verejnom trhu takmer nevyskytujú. V krátkom, niekoľkoročnom sústredenom umeleckom zaujatí sa mu podarilo to, o čo sa márne pokúšali viacerí jeho výtvarní súčasníci: urobil rozhodujúci krok cez prah moderny v jej "európskom" zmysle. Pritom jeho umenie nachádzalo svoje zdroje takmer výlučne len v sprostredkovaných príkladoch súdobej maďarskej maľby. On sám malomestské, jeho radikálnemu maliarstvu neprajné Košice na dlhší čas nikdy neopustil. Prvé svojprávne plody jeho umeleckých úsilí však pochádzajú už z čias budapeštianskych štúdií (V letnom slnku, 1902; Maliarka pri stojane, okolo 1905; Žena v červenom s bielizňou, okolo 1905). V týchto prácach je jasný vplyv dekorativizmu nagybánskej školy, najmä jej protagonistu Károly Ferenczyho -- v štylistike štetcového rukopisu, kontraste súvislých plôch oranžovej, žltej a doplnkových zelených tónov, či prevládajúcich modrých a fialových. Rok po skončení budapeštianskeho vysokoškolského učiteľského štúdia oboslal siedmimi školskými obrazmi výstavu v budapeštianskom Műcsárnoku. Za jeden z nich dostal cenu a štipendium, ktoré mu umožmilo pobyt v szolnockej maliarskej kolónii (1907). V duchu vtedajšieho programu jej priekopníkov Köváriho paleta načas tmavla, ťah štetca bol expresívnejší (Lode v szolnockých dokoch, 1907; Interiér kuchyne, 1907; Ráno na ulici, 1908; Starý dvor v Szolnoku, 1908; Kuchynské zákutie szolnockej samoty, 1908; Dáma so slnečníkom, 1908; Maliarka, 1908). V závere szolnockého pobytu (1908) dostal ďalšie štátne štipendium. Nakrátko odcestoval do Paríža, aby tak uzavrel prípravnú etapu vlastnej tvorby a pripravil jej košické vyvrcholenie. Výrazové krajnosti Köváriho modernizmu by sa dali opísať protirečením medzi jemným naturalizmom Ferenczyho secesného impresionizmu a syntetizmom škvrnovitého maliarstva maďarského nabistu Ripla-Rónaia. Hoci túto štýlovú dilemu Kövári vlastne nikdy jednoznačne nevyriešil, predsa len možno tvrdiť, že v najlepších olejomaľbách a lúpaných pasteloch záverečného obdobia tvorby rokov 1909--1913 kládol dôraz skôr na časnejší príklad Ripla-Rónaia. Celkom však upustil od akýchkoľvek literárnych podtextov. Tomuto zámeru možno pripísať i to, že z jeho záverečných obrazov mizne figúra (alebo má len funkciu stafáže), ktorá viac než neutrálny obraz krajiny, mestskej periférie, by mohla navodzovať nejaké, pre maliara už vtedy nadbytočné znakové významy (Maliarka pri stojane v plnom slnci, 1909; Slnečné odpoludnie na predmestí, 1909; Dedinský dvor -- V rannom slnku, okolo 1910; Košické predmestie, okolo 1910; Staré Košice, okolo 1910; Na dvore, 1911; Kežmarská radnica 1912; Brána v Kežmarskej ulici, 1911; Pri kostole, 1912; Z košickej kalvárie, 1910--1913; Pred Mikušovou väznicou v Košiciach, 1911--1913; Košická ulička s domami, 1911--1913).
Zoznam diel autora: