Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY KRAJINÁRSKYCH DIEL LADISLAVA MEDNYÁNSZKEHO DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 85 000,- Močaristá krajina. Okolo 1900 - 10. Olej na plátne. 100 x 125 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014) € 85 000,- Hmlistá lesná krajina pri rieke. Okolo 1880. Olej, plátno. 70 x 120 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 71 366,93,- Železná brána. Okolo 1900. Olej na plátne. 120 x 200 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003) € 65 000,- Súmračná krajina. Okolo 1890. Olej na plátne. 156 x 200 cm. (119. večerná aukcia, 11.11.2014) € 65 000,- Železné vráta na Dunaji . Okolo 1895-1900. Olej na plátne. 67 x 90 cm. (125. večerná aukcia, 10.11.2015)
Biografia: Narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front.
Literatúra: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004.
Proveniencia: Významná súkromná zbierka diel L. Mednynánszkeho na Slovensku. K dielu je priložený atest Kieselbach Galérie v Budapesti č. 49041 07040.
Technika: Olej na plátne, dublované
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 72 x 100 cm
Značené: Značené vpravo dole "Mednyánszky" a v maďarčine "Priateľ Davida Kleina Mednyánszky".
Popis:
„Stromy pri rieke“ sú typickou ukážkou zrelej krajinárskej tvorby Ladislava Mednyánszkeho. Príkladom jeho kompromisného “maliarstva svetla”. Pritom je paradoxné, že k základným tézam nášho dejepisu umenia patrí tvrdenie, že našej maľbe "prakticky chýba impresionistický prelom". Už Vladimír Wagner tvrdil, že "naši umelci predvojnovej generácie, až na niektorých, osvojili si toto nové hľadisko, pravda redukovane, keďže geografická a časová vzdialenosť zmenšovala intenzitu priameho vplyvu. Jednako ani jeden z našich umelcov sa nedostal na rodnú pôdu impresionizmu, do Francúzska. Prijímali nový smer z druhej alebo z tretej ruky a prispôsobovali ho novým potrebám. V dušiach impresionistov vznikol boj medzi starým názorom z akadémie a názormi nového prúdu a takto sa vytvorila celkom nová metóda zobrazovania. V práci našich maliarov impresionistov, sa z tohto slohu uchytila len svetelná zložka. V takomto náladovom osvetlení zjavujú sa i maľby našich impresionistov, pravda, bez škvrnovitého spôsobu vyjadrovania..." Dištancia našej maľby od nazeravého impresionizmu a jeho upriamenosti na výhradné riešenie vnútorných záležitostí maliarskeho "techné" sa zdôvodňuje hlavne tým, že "národnobuditeľskej funkcii obrazu v tomto období prirodzene skôr vyhovovalo tradičné poňatie obrazu, než poučenie z impresionistického krajinárstva", ale aj jej špeciálnejšími predpokladmi: "Už v diele Hanulu, Kerna, Mitrovského a Mallého vidíme úsilie o vytvorenie hlbšej podstaty slovenského umenia, ktorou sa má jeho vývin zapojiť do všeobecných prúdov európskeho umenia. Toto úsilie vyviera z vnútornej náplne národa vyjadriť umelecky osobitosť, ktorou sa vyznačuje... Chceli vytvoriť akýsi druh štýlu, ktorý by bol plne slovenský, ale ním by sa súčasne naznačilo, že sa slovenské umenie tvorí v Európe. Preto spomínaní umelci siahli k impresionizmu ako k nevyhnutnému východisku, ale už tento európsky štýl im ukázal, že svojou estetikou nestačí na mnohé, veľmi závažné motívy tvorenia novej umeleckej oblasti." Skutočne, ak uplatníme prísne modernistické kritériá, potom sa našská obmena impresionizmu dá rekonštruovať len z rozporuplných zaujatí dvoch starších predprevratových generácií hornouhorských žánrových plenéristov, pričom vždy treba mať na pamäti, že "vo väčšine prípadov ide skôr o náladu než o okamžik a dojem, skôr o aplikovanie impresionistickej techniky, vibrujúcej farebnej škvrny. Záujem o svetlo nemá charakter rýdzej Monetovej estetiky". Navyše, informovanejšie dotyky našej maľby s impresionizmom - podobne ako v celom stredoerópskom priestore - boli veľmi oneskorené: sú približne vymedzené rokmi 1908--1914 s vrcholením okolo roku 1910. Azda jedinú výnimku znamenali úsilia Ladislava Mednyánszkeho, ktorý sa na pomedzie impresionizmu dostal počas dlhších parížskych pobytov v rokoch 1889--1892 a 1896--1897.
