„Korvínova brána Bratislavského hradu“ je podľa Mariana Várossa typickým dielom tvorby Janka Alexyho prvej polovice 40. rokov: „... pri najnovších záberoch historických stavieb je hlavným inšpiračným zdrojom umelcov citový vzťah k ošarpaným pamätníkom zemianskej slávy rodného Liptova, teda najosobnejší pomer ku konkrétnemu Kaštieľu v Liptovskom Jáne (a v prenesenom slova zmysle aj ku Kláštoru v Okoličnom (1942)...“. Vlastnú profesionálnu výtvarnú dráhu začal Alexy predčasne, ešte ako študent pražskej akadémie, keď sa zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vznikla z toho séria kresieb, ktoré potom zostavil do albumu "Obrázky zo Slovenska" (1920). Začiatočnícke práce, dokumentárne zachytávajúce slovenské hrady, kaštiele, chalúpky, mestá i ľudové typy, našli svoje maliarske pokračovanie až v zrelom veku maliara. V období rokov 1939--1943 sa sústavne venuje maľbe historických architektúr (Korvínova brána bratislavského Hradu, 1939; Dóm v Bratislave, 1940; Procesia -- Dóm v Košiciach, 1940; Kláštor a kostol v Okoličnom, 1942; Dom v Košiciach, 1942; Oravský zámok, 1943). Dovtedy takmer výlučné používanie pastelu strieda pastózna olejomaľba s vysokým reliéfom farebnej hmoty, prezrádzajúca vplyv mladého Jána Mudrocha. Ale väzba začiatočníckych študijných kresieb a týchto veľkoformátových maliarskych kompozícií je skutočne len vonkajšia. Niekedajší dokumentarista už dávno nepristupuje k svojej téme so snahou o objektívne zachytenie jej vonkajšej podoby. Historická architektúra je mu predovšetkým svedectvom, javiskom príbehov tajuplných mýtických čias.