Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 95 000,- Dievča na lávke (Nad vodopádom). Okolo 1885-90. Olej na plátne. 93 x 68 cm. (118. jesenná aukcia výtvarných diel, 23.09.2014) € 85 000,- Močaristá krajina. Okolo 1900-10. Olej na plátne. 100 x 125 cm. (116. večerná aukcia, 08.04.2014) € 85 000,- Hmlistá lesná krajina pri rieke. Okolo 1880. Olej na plátne. 70 x 120 cm. (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) € 84 000,- Postavy na moste nad potokom . Okolo 1900-10. Olej na plátne. 115 x 195 cm. (116. večerná aukcia, 08.04.2014) € 71 366,93,- Železná brána. Okolo 1900. Olej na plátne. 120 x 200 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003) € 65 000,- Súmračná krajina. Okolo 1890. Olej na plátne. 156 x 200 cm. (119. večerná aukcia, 11.11.2014)
Biografia: Narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku. bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front.
Literatúra: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004.
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane štítok s vývozným povolením diela č. 0027/2011. Vystavované, publikované a reprodukované v katalógu výstavy: Csila Markója a kol.: Ladislav Mednyánszky. SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004 – 2005, s. 329, kat. č. 261; Mü-Terem Galéria öszi aukció (2001), č. kat. 54 (repr.).
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 71 x 100 cm
Značené: Značené vpravo dole "Mednyánszky".
Popis:
„Tiahnúci vojaci“ pochádza zo záverečnej, vojnovej periódy Ladislava Mednyánszkeho. Zo zreteľa slovenského zberateľstva ide o exkluzivitu. Mednyánszkeho obrazy z obdobia po roku 1914 sa v štátnych zbierkach i verejnom obchode vyskytujú ojedinele. Mednyánszkeho vypuknutie prvej svetovej vojny zastihlo vo Viedni a ako zvyčajne aj v tento deň sa cez denníkové zápisky prihováral svojmu milovanému Zajačikovi Bálintovi Kurdymu: „Odvčera je vo svete vojna, ktovie, dokedy to bude trvať? Zatiaľ so Srbskom, ale potom možno aj s Ruskom? Tu medzi živými plynú veci takto. Chaos, násilie, temno.“ (26. 7. 1914). Nemal inej túžby, len sa povzniesť „smerom k čistému svetlu, kde žijú iba dobrí.“ Zrejme cítil potrebu byť pokúšaný a prejsť si utrpením, aby sa mohol stať „dobrým.“ Na vlastnú žiadosť preto narukoval 7. septembra do armády a vybral sa na haličský front. Jeho život počas svetového vojnového konfliktu je pomerne dobre sledovateľný prostredníctvom dochovaných denníkových záznamov. Mednyánszky bol počas celého tohto obdobia pohltený prácou – neustále kreslil a maľoval. Konzekvetne napĺňal svoje poslanie kresliča pre noviny, zároveň však robil zadosť štátnym objednávkam na portréty vojenských hodnostárov. Jeho vzťah k posledným veciam človeka, smrti, katastrófam a ľudskému nešťastiu je všeobecne známy, aj v ňom je jedna z motivácií, prečo chcel byť očitým svedkom toho, pred čím väčšina ľudí klopí zrak. Mednyánszkeho vojnová tvorba je zvláštna. Okrem vynikajúcej kresby v nej neostalo nič z predchádzajúcich období, hádam s výnimkou krajiny. Mednyánszky, fascinovaný a priťahovaný hrôzou, uprostred vojnového ošiaľu akoby prestal tvoriť, len horúčkovito zaznamnenával dianie okolo seba a napĺňal tak akési kvóty, ktoré si predsavzal. Bravúrne kresby a excelentné maľby vyznievajú do istej miery samoúčelne. Odhliadnúc od ich využitia pre tlač (použilo sa ich len zopár) sa ich význam zračí v katarzii umelca, hľadajúceho pochopenie cesty smerujúcej tam, kde si myslel, že mu bude lepšie ako na tomto svete.
