Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie konečné ceny diel Martin Benka dosiahnuté na aukciách SOGY: € 180 000,- Po žatve. 1922-24. Olej na plátne. 76 x 51 cm. (107. večerná aukcia, 13.11.2012) € 176 000,- Slovenská rodina. Okolo 1938-40. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011) € 146 000,- Z Detvy. 1932. Olej na plátne. 81 x 96 cm. (125. večerná aukcia, 10.11.2015) € 120 000,- V jeseni-Turiec. 1947. Olej na plátne, 63 x 83 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013) € 98 000,- Z bošáckeho kraja. 1943. Olej na plátne. 84 x 65 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) € 90 000,- Na pole (Liptov). 1930 - 32. Olej na plátne. 52 x 75 cm. (119. večerná aukcia, 11.11.2014) € 87 000,- Z Tisovského kraja. 1946. Olej na plátne, 66 x 47 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013) € 80 000,- Krajina z Liptova (Kostolík Všetkých Svätých v Martinčeku). Okolo 1928. Olej na plátne. 88 x 69 cm. (128. večerná aukcia, 26.04.2016)
Biografia: Martin Benka sa narodil 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromnej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu.
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988.
„Na horskom poli“ je dielo pochádzajúce zo „syntézy“ umenia Martina Benku rozhrania 20 a 30. rokov. Vtedajšie obrazy už len vzdialene poukazujú k realite, ale nie sú ani výtvarnou skratkou, zovšeobecnením jej optickej podstaty. Predpokladajú niečo v istom zmysle reálne neexistujúce, vytvorené až dielom. Motívom tohto vzďaľovania sa od "reality" teda vôbec nie je úsilie o dosiahnutie istých svojprávnych maliarskych výdobytkov. Naopak -- v jeho podtexte je predpojatá myšlienka, romantická predstava o heroickej prapodstate slovenského človeka, vnútorne slobodného a prirodzeného v spolužití s vlastným svetom. Východisková expresia je zamenená za literárny, ikonický symbol. Azda najlepšie možno tento posun doložiť Benkovým symbolickým rytmizovaním ikonografie trojplánovej obrazovej kompozície. V prvom, divákovi najbližšom pláne umiestňuje lyrickú, pateticky stuhnutú figurálnu scénu, v druhom epické, doplňujúce odbočky viacfigurálnych výjavov a tretí "zarámuje" kulisou horských hrebeňov. Tento kompozičný sled možno ľahko "preložiť" do klišéovitej literárnej reči: práca ako najprirodzenejšia forma kontaktu slovenského človeka s prírodou - jeho víťazný zápas s ňou -- oslava slovenskej vlasti. Takto podmienenému symbolizmu sa podriaďujú všetky maliarske prostriedky. Tvar sa stáva čoraz celistvejší, pôvabným, elegantným spôsobom sa napája na ďalší susediaci. Expresívne kresebné kontúrovanie linkou ustupuje jemnejším, len farebným tieňovaním naznačeným prechodom. Skrátka -- Benkov "expresionizmus" bol len umierneným nadsadením pôvodnej, nikdy celkom nezabudnutej secesnej plynulosti, symbolistickej súhry skladobných súčastí obrazovej kompozície.