22. Máj 2018, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie konečné ceny diel stredovekého sochárstva dosiahnuté na aukciách SOGY:
€ 25 000 Majster Pavol z Levoče (? - pred 1542) - OKRUH: Madona s dieťaťom na polmesiaci. Okolo 1508 - 15. Drevo, polychrómia. Výška 115 cm. Neznačené. (119. večerná aukcia , 11.11.2014)
€ 22 000 Svätá Barbora. Okolo 1480. Drevo, polychrómia. Výška: 115 cm. (137. večerná aukcia, 14.11.2017)
€ 18 500,- Neznámy spišský sochár: Svätá Barbora. Po 1400. Drevo, polychrómia. Výška 66 cm. (125. večerná aukcia, 10.11.2015)
€ 13 600,- Svätica (sv. Barbora?). Okolo 1400 -20. Lipové drevo, polychrómia (sekundárna). Výška 78 cm. (68. letná aukcia, 9. 6. 2009)
€ 5 200,- Sv. Barbora. Okolo 1500. Lipové drevo, polychrómia. Výška 76, 5 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009)
Biografia: Nikolaus Gerhaert (okolo 1420, Leiden, 28. 6. 1473, Wiener Neustadt) bol holandský neskorogotický rezbár, ktorý pôsobil v nemecky hovoriacich krajinách strednej Európy. Bol považovaný za jedného z najlepších sochárov konca 15. storočia. Mal nielen priamych nasledovníkov, ktorí preberali a rozvíjali jeho výrazové prostriedky (Erasmus Grasser, Niklaus von Hagenau, Hanuš z Olomouce, Anton Pilgram), ale celý okruh rezbárov, ktorí boli jeho špecifickou sochárskou prácou ovplyvnení a dokázali využiť jednotlivé prvky jeho tvorby v svojej umeleckej produkcii. Priamy vplyv je citeľný, či dokonca priznaný, v dielach viacerých autorov nemeckej, rakúskej, ale aj českej proveniencie. Najviac však jeho tvorba ovplyvnila sochárov nemeckej oblasti. Pre jeho práce je charakteristický nekonvenčný, extrémny realizmus, zreteľný najmä na jeho kamenných sochách, kým pre rezby je príznačný najmä dynamizmus v gestách a roztváranie sôch do priestoru. Pracoval na náhrobkoch, oltárnych celkov a náboženských solitéroch. Napriek Gerhaertovmu významnému umeleckému postaveniu sa okrem niekoľkých signovaných sôch z dreva a kameňa zachovali o tomto umelcovi veľmi kusé písomné zmienky. Vyučil sa v Utrechte, ako učeň navštívi Dijon, Gent, Brusel a Borges. Je isté, že pôsobil istý čas v Štrasburgu, Trevíri a Kostnici (1465-66). 1467 vstúpil do služieb cisára Fridricha III. a pôsobil v pre neho Salzburgu a vo Viedni, kde aj zomrel.
Literatúra: Homolka J., Krása J., Mencl V., Pešina J., Petráň J.: Pozdně gotické umění v Čechách, Odeon, Praha 1978; Gerát Ivan: Stredoveké obrazové témy na Slovensku, osoby a príbehy, Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2001; Kutal A.: České gotické umění, Obelisk, Praha 1972
Poradové číslo: | 28 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1460
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložené znalecké dobrozdanie dr. Zuzany Konopáskovej.
Technika: Drevo, polychrómia
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: Výška 98 cm
Značené: Neznačené.
Popis:
„Madona na polmesiaci“
je dielom nemeckého rezbára, z okruhu Nikolausa Gerhauerta. Na základe formálnych prvkov a spôsobu rezby je možné sochu datovať do obdobia okolo roku 1460. Podľa spôsobu rezby vlasov Madony i Ježiška, typológie tváre Madony a postavy dieťaťa, gest jeho rúk a spôsobu držania malého Ježiša je isté, že rezbár Madony na polmesiaci poznal veľmi dobre Gerhaertovo sochárske dielo. Malý Ježiš je výrazne vytočený smerom k divákovi (veriacemu), soche chýba intimita medzi matkou a dieťaťom. Špirálovité natočenie dieťaťa, dynamika jeho tela, ktorá akoby neprislúchala tomuto okamihu, to je tiež jeden z prvkov Gerhaertových rezieb. To otvorenie sa sochy von, smerom do priestoru, cez gesto, náznak pohybu, je jedným z najdôležitejších gerhaertovských prvkov. Aj tvár madony, oválna, široká, s očami ďaleko od seba a malou vystupujúcou bradou poukazujú na znalosť autora. Podobne ako jej dlhé, rozpustené vlasy s výraznou rezbou. Socha je rezaná na pohľad spredu, je veľmi pravdepodobné, že bola súčasťou väčšieho oltárneho celku. Zozadu je korýtkovo vydlabaná, stojí na nepravidelnom šesťuholníkovom podstavci. Podstavec, podobne ako koruna boli k soche pridané sekundárne. Zobrazenie madony na polmesiaci sa objavuje vo výtvarnom umení už od raného stredoveku a je pomerne častým ikonografickým typom. Mesiac je často doplnený o tvár, najčastejšie muža. Od raného stredoveku symbolizoval mesiac cirkev. Teológ Alcuin (8. storočie) ho vykladal ako symbol pominuteľnosti sveta a v tejto súvislosti sa dá chápať aj ako prvotný hriech, diabol, nad ktorým Mária zvíťazila narodením Krista. Mária sa stáva v tomto type zobrazenia apokalyptickou ženou, ktorá v 12. storočí celkom vystriedala alegorickú predstavu cirkvi, ako ženy stojacej na mesiaci. Súčasný stav polychrómie prekrýva pôvodné stredoveké farebné vrstvy. Z detailov drobných poškodení polychrómie je viditeľný kriedový podklad. V súčasnom stave sa nedá s istotou určiť rozsah zachovanej stredovekej polychrómie. Ten by preukázal až sondážny výskum sochy. Ako bolo spomenuté vyššie, koruna aj podstavec nie sú pôvodnými súčasťami predkladanej plastiky. Napriek spomenutým sekundárnym zásahom možno považovať túto sochu za mimoriadne zaujímavú ukážku neskorogotickej tvorby nemeckej proveniencie, ktorej umelecko-historické kvality je možné dielu prinavrátiť citlivým reštaurátorským zásahom (Zuzana Konopásková).
Zoznam diel autora: