Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL JOSEPHA HEINTZA st. DOSIAHNUTÉ NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
€ 564 400 Diana a Callisto. Olej na medenej doske. 47 x 33 cm. Londýn 2015
€ 552 567 Adorácia pastierov. 1599. Olej na medenej doske. 30 x 22 cm. Londýn 1996
€ 211 846 Venušina toaleta. 1594. Kresba rudkou, uhlíkom na papieri. 21,4 x 15 cm. Londýn 1990
€ 165 000 Satyr a Nymfy. Kresba, akvarel na papieri. 23,5 x 32 cm. Kolín nad Rýnom 2006
€ 85 548 Ukladanie do hrobu. Olej na medenej doske. 50,2 x 39,5 cm. Londýn 2003

Biografia: Joseph Heintz st. (Bazilej 1564 – Praha 1609 ) bol grafik, architekt a maliar. Staviteľstvu sa vyučil u svojho otca Daniela. Maliarske štúdia začal u Hansa Bocka st., ktorý ho zoznámil s dielom Hansa Holbeina ml. Dielom tohto nemeckého umelca, bola poznačená najmä raná Heintzova tvorba. V roku 1584 odišiel do Talianska, aby doplnil svoje umelecké vzdelanie štúdiom veľkých talianskych majstrov. Inšpiroval sa najmä prácami Correggia, Barocciho, ich prácou so svetlom a farebným kontrastom. Získal tu skvelé vzdelanie v maľbe aj kresbe a práve v Taliansku, v Ríme, začal svoju spoluprácu aj so skupinou zaalpských umelcov, ktorí ovplyvnili jeho cit pre kompozíciu. Dôležitou osobnosťou, ktorá ho priviedla aj na dvor cisára Rudolfa II., bol Hans van Aachen, s ktorým sa stretol práve v Ríme, a v ktorého dielni na krátky čas pracoval ako pomocník. Významný vplyv na jeho tvorbu mal aj kratší pobyt v Benátkach, kde ho zaujali najmä diela Tintoretta a Veroneseho. A bola to práve práca so svetlom a farbou, ktoré upútali Rudolfa II. V roku 1591 bol prijatý do cisárskych služieb. Už po niekoľkých mesiacoch bol opäť vyslaný do Talianska, aby pre cisára zaznamenával v kresbách významné pamiatky, ale aj vyhľadával umelcov a umelecké diela pre Rudolfovu galériu. Keď sa po štyroch rokoch vrátil z Talianska, žil striedavo v Prahe a Augsburgu a venoval sa hlavne maľovaniu obrazov, a to aj veľkoformátových. Maľoval obrazy s náboženskými témami a najmä mytologické námety. Svojim maliarskym rukopisom, pre ktorý je charakteristická manieristická osobitosť v zobrazovaní figúr a efektná práca so svetlom a farbou, sa stal jedným z najvýraznejších predstaviteľov tejto doby. Jeho tvorbu vysoko oceňoval aj samotný cisár, ktorý Heintza v roku 1602 povýšil do šľachtického rodu.Vo svojej portrétnej tvorbe ostal však Heintz verný stredoeurópskej tradícii oficiálneho šľachtického portrétu, využívajúc jeho zaužívané schémy. Manieristická ľahkosť jeho figurálnych kompozícií sa v nich neobjavuje. Túto schematickosť opúšťal len u portrétov osôb, ktoré patrili do jeho rodiny, alebo osôb jemu blízkych. Jeho maliarske práce sa nachádzajú vo viacerých vrcholných muzeálnych inštitúciách (Kunsthistorické múzeum vo Viedni, Národná galéria v Prahe, Galéria starých majstrov Zwinger v Drážďanoch, v múzeách a Agsburgu, Norimberku a ďalších) a nemenej zberateľsky zaujímavá je aj jeho kresliarska produkcia, ktorá má zastúpenie vo svetových zbierkach starých kresieb. Zomrel predčasne v roku 1609.

Literatúra: Kol. autorov: Rudolf II. a Praha, Správa Pražského hradu, Praha 1997; Zimmer.J.: Joseph Heintz, d. A. als Maler, Weissenhorn, 1971

HEINTZ st. JOSEPH - PRIPISOVANÉ (1564 – 1609)