Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie konečné ceny porovnateľných diel Ladislava Mednyánszkeho dosiahnuté na aukciách SOGY: € 42 000 Stádo pred búrkou. 1895-1900. Olej, plátno, kartón. 45 x 60 cm. (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) € 35 200 Močaristá krajina. Okolo 1980-85. Olej na plátne. 95 x 125 cm. (84. jarná aukcia, 10. 3. 2009) € 35 000 Jar. Okolo 1890. Olej na plátne.106 x 67 cm. (108. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 04.12.2012) € 32 000 Odmäk. Okolo 1890. Olej na plátne. 72 x 88 cm. (127. jarná aukcia výtvarných diel, 15.03.2016) € 31 200 Pred búrkou. Okolo 1890. Olej na plátne. 106 x 75 cm. (117. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 10.06.2014) € 29 000 Jesenný les. Okolo 1900. Olej na plátne, dublované na lepenke. 70 x 56 cm. (122. večerná aukcia, 21.04.2015) € 28 000 Zimná Budapešť. Okolo 1890. Olej na plátne. 60 x 77 cm. (111. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 11.06.2013) € 28 000 Zimný potok. Okolo 1890. Olej na plátne. 50 x 70 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
Biografia: Narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku. bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front.
Literatúra: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004 - 2005.
„Predjarie“ je bezpochyby galerijným príkladom zrelého krajinárstva Ladislava Mednyánszkeho. Zároveń je výrečným dokladom štýlovej zmeny jeho neskorej maľby. Kolorizmus podriadený významovo jednoznačným monochrómiám hnedých a okrových farieb, prirodzené rozptýlené svetlo nahradzované reflektorickými, zároveň znejasňujúcimi i vysvetľujúcimi snopmi blúdiacich svetelných lúčov. Hlavne však kresbová osnova štetcového rukopisu reagovala na dramatizujúce zámery maliara. Stala sa čoraz skicovitejšou, expresívnejšou, len stručne opisujúcou znakovo nasýtené, vecné i figurálne komponenty obrazovej scény. Zvútornenie významov bolo celkom logicky zhodné s číro maliarskymi postupmi, ich artikuláciou v duchu vangoghovského protoexpresionizmu. Prejavilo sa najmä dominanciou základného farebného tónu, určujúceho duchovnú atmosféru obrazu, ale najmä dynamicky vystupňovaným "kreslením" farbou. To všetko sa v rovine významu spojilo do magického ozvláštňovania, symbolického nasycovania z reality vytrhnutého, pôvodne celkom triviálneho žánrového námetu.