22. Október 2019, 19:00
Biografia: Narodil sa 14. 6. 1877 v Budapešti, zomrel 22. 1. 1956 tamže. Študoval v Budapešti na kresliarskej škole (prof. Balló), neskôr na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. V roku 1899 sa pešo vybral z Budapešti, aby precestoval Európu – navštívil Berlín, Antverpy, Viedeň, dlhší čas strávil Paríži. Bol vyučený železiar, no po návrate z európskych potuliek sa začal výhradne venovať maľbe. Zapísal sa na akadémiu v Budapešti, no vzdelanie sa dopĺňal aj v Mníchove a Paríži. Od 1906 sa zúčastňoval výstav Mücsarnoku a od 1909 aj na výstavách Müvészházu. Okolo 1910 tvoril v Nagybányi a pre jeho štýl mali zásadný význam dve výstavy v Budapešti – výstava maďarských avantgardistov s Delaunayom a Picassom a výstava talianskeho futurizmu. 1918 zorganizoval svoju prvú veľkú výstavu a medzi rokmi 1920-30 vystavoval s umelcami berlínskeho zoskupenia Der Sturm. Vojnové udalosti ho hlboko zasiahli a ku koncu života bol takmer slepý. 1928 absolvoval cestu do USA, kde aj vystavoval. Jeho diela vlastia mnohé slávne múzeá (Louvre) a súkromné zbierky.
Poradové číslo: | 17 |
Odhadovaná cena: | 15 000 – 20 000 € |
Konečná cena: | 8 000 € |
Rok: Okolo 1920-1935
Proveniencia: Do 2010 zbierka Georga Sorosa. Na zadnej strane atest dcéry umelca Zsuzsany Kádár zo 4. augusta 1975. K obrazu je priložené dobrozdanie o pravosti diela dr. Judith Virágh zo dňa 2008.
Technika: Gvaš, olejová tempera, kombinácia techník na papierovom kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 76,5 x 109,5 cm
Značené: Značené vpravo dole „Kádár Béla"
Popis:
Nielen rozmermi reprezentatívna kompozícia pochádza z Kádárovho umelecky najhodnotnejšieho obdobia, z rokov, kedy po viedenskej výstave s Hugom Scheiberom vystavuje v berlínskej galérii Der Sturm. Diela z 20. rokov sú vo verejnom obchode s umením zastúpené veľmi málo. Zberatelia poznajú predovšetkým tie kompozície, ktoré Kádár vytvoril v 30. rokoch a sú svojou vizualitou, ikonografickou výbavou a farebnosťou páčivejšie a zdanlivo čitateľnejšie. Maľby z predchádzajúceho obdobia sú poznačené autorovými kontaktmi s nemeckými expresionistami Marcom, Campedonkom či Chagallom. V 20. rokoch, na rozdiel od 30-tych, sú jeho obrazy v niečom autentickejšie. Táto autentickosť spočíva najmä v tom, že ako maliar opustil v Nagybányi osvojenú postimpresionistickú manieru a sústredil sa na podstatu tvaru. Repertoár motívov čiastočne zachoval, no vidiek v jeho „sturmovskom“ ponímaní sa redukuje na základ, takmer čistú schému vzťahov matérie a ducha. Predkladaná maľba je zrelým príkladom Kádárovho chápania vlastného prínosu do rodiny nemeckých expresionistov. „Kompozícia“ je v celej svojej presvedčivosti a maliarskej údernosti tak trochu rozprávková, za čo môže predovšetkým rozvrh odohrávajúcich sa scén, dekoratívne chápané detaily a kolorit – žiarivá červená, biela a hlboká zelená na monochromatickom tmavom pozadí.
Zoznam diel autora: