Biografia: Narodil sa 14.5.1838, Praha, zomrel 9. 1. 1881, tamtiež. Od roku 1854 študent Akadémie v Prahe u Maxa Haushofera a ako jeho obľúbený žiak vystavoval svoju prvú krajinomaľbu Doubí, už v roku 1860 v Krasoumné jednotě. Vo svojej tvorbe sa autor venoval najmä maľbe českých hradov. Medzi najznámejšie patria pohľady na hrad Karlštejn, na hrad Orlík, Křivokláť a Střekov, či Bezděz, ku ktorému sa vrátil aj v nástennej maľbe na vlakovej stanici v českom meste Doksy, v roku 1857. Ako ilustrátor prispieval svojimi kresbami hradov do časopisov Květy a Světozor. Ullik svojimi topografickými pohľadmi na české a moravské hrady a zámky a na siluety miest nadviazal na tvorbu Antonína Mánesa. V 60. rokoch 19.storočia Ullik maľoval v okolí Salzburgu a dostal sa do zlej finančnej situácie. V rokoch 1871 až 1874 pôsobil v Mníchove v krajinárskej škole E.Schleicha a do roku 1877 žil v Mníchove a podnikal cesty do Bavorských Alp, kde vznikali diela ako V Ramsau, Ruhpolding, či Večer na jezeře. Po návrate do Čiech ho jeho technická zručnosť priviedla k divadelnej maľbe. Ako maliar divadelných dekorácií pôsobil v Prahe, Plzni, Mladej Boleslavi, Lounoch a v Bratislave. Už roku 1865 namaľoval oponu divadla v Berouně s námetom pohľadu na mesto. Autor bol členom Spolku sv. Lukáša (50. roky), Krasoumné jednoty (1875–79) a Umeleckej besedy (1863–1881). Roku 1891 bol zastúpený na Jubilejnej výstave v Prahe dielami ako Staroměstské náměstí v Praze, Křivoklát a Střekov. Tvorba Huga Ullika sa vyznačuje konzervatívnym dobovo oneskoreným prejavom romantizmu. Vo svojom umeleckom prejave zostáva verný nemeckej krajinárskej škole. Ullik nezdieľal dobový záujem o realizmus a svoje diela štylizoval do malebných krajinných výsekov a celkov a vyhľadával idylické scenérie. V jeho tvorbe je zreteľný zmysel pre realistické podanie detailov, ktoré vyplývalo z maľby v prírode.

ULLIK HUGO (1838 - 1881)