Poradové číslo: | 55 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 4 200 € |
Rok: 1957
Technika: Olej na preglejke
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 80 x 60 cm
Značené: Značené vpravo dole „Szabó Gyula"
Popis:
„Zátišie s autoportrétom“
je sujetovo príznačným dielom Júliusa Szabóa. Autoportrét je totiž často „vkladaný“ do inak protichodných motívov jeho neskorších diel. Szabóove východiská boli teda podobné o čosi skoršej tvorbe Weinera a Reichentála, jeho nových kolegov a umeleckých tútorov z bratislavského Kunstvereinu a Masarykovej akadémie. Najmä rok 1937 bol pre Szabóa prelomový. Dostal štipendium a odcestoval do Paríža, videl výstavu van Gogha, dôverne spoznal dielo Cézanna, Gauguina, Rousseaua. Paríž nerozjasnil len maliarovu paletu. Dravý, optimistický vitalizmus, pritakávanie prostým krásam života ovládlo i duchovné vyznenie jeho maľby. Možno preto sú najvýraznejším dokladom vtedajších maliarových úsilí autoportréty (Autoportrét v kuchyni, 1936; Vlastná podobizeň s rozhalenkou, 1935; Autoportrét, 1936). Ak sa, podľa Karola Vaculíka, názor tejto generácie budoval na "skutočnostnom" protiklade k formalistickej, výrazovo účinnej maliarskej poetike zakladateľov našej moderny, potom maľba lučeneckého Júliusa Szabóa, akoby v tichej polemike s týmto tvrdením, oba tieto protiklady harmonizuje. Maliarsky samouk, ktorému v jeho zložitom zápase o dosiahnutie štatútu slobodného umelca v začiatkoch občas pomáhali len miestni maliari Gyurkovits a Gerö, bol v mnoho príznačnou umeleckou osobnosťou, osudovo poznamenanou bezvýchodiskovým situovaním na pomedzí národných kultúr: „... Július Szabó sa cez surrealistické okuliare pozeral na svet, aj na seba samého. Často svoj portrét vkladal do obrazov. V niektorých ho návštevníci nájdu ihneď, v iných sa s nimi hrá na „schovávačku...“. Szabó sa tak stal typickým predstaviteľom senzuálneho "stredného prúdu" expresionizmu, ktorý sa v stredoerópskych centrách presadzoval frontálne už od začiatku dvadsiatych rokov v podobe sociálneho umenie či novej vecnosti. U nás sa stal príznačným o čosi neskôr, pričom jeho vyvrcholenie a zároveň uzavretie je spojené najmä s maliarstvom tzv. konzervatívneho krídla Generácie 1909. Umelecký profil Szabóvej časti generácie sa utváral v okruhu tradičnejšieho školenia českých a sčasti maďarských škôl... Sú to zväčša umelci, ktorí sa uplatňovali v praxi dačo včasnejšie, a ktorí zväčša budovali svoj názor na zásadách romantizujúceho realizmu alebo impresívneho chápania, prípadne s vedomým uplatňovaním lyrizujúcich polôh". Vaculík sem radí okrem Júliusa Szabóa predovšetkým Čemického. Držiac sa logiky Vaculíkovej historickej konštrukcie by sme k tomuto výpočtu však mohli celkom oprávnene pridať aj Millyho, Studeného, najmä však Lörincza a s istou licenciou i Bednára.
JA
Zoznam diel autora: