06. Jún 2023, 19:00
Poradové číslo: | 106 |
Odhadovaná cena: | 30 000 – 35 000 € |
Konečná cena: | 23 000 € |
Rok: okolo 1927
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 75 x 60 cm.
Značené: Značené vpravo dole „Bazovský“
Popis: Dielo posúdila a súdnoznalecký posudok k nemu vystavila PhDr. Katarína Bajcurová, CSc
Dielo možno zaradiť do Bazovského ranej tvorby, ktorá začala vznikať po jeho návrate zo štúdií na Slovensko, konkrétne do Turian na Váhom, kde v improvizovaných podmienkach rodičovského domu žil a pracoval od roku 1924.
Kreslil a maľoval hlavne v plenéri, a to na dolnej Orave, v Zázrivej a Terchovej. Na začiatku mu podľa Karola Vaculíka bola „oporou realisticko-impresívna, dojmová metóda“, „veľký príklad Ladislava Mednyánszkeho“, „tragicky zakončené dielo Slavíčkovo“ a najmä „básnický, obsahový kontext Preislerov“ (Vaculík 1967). Bazovskému však v žiadnom prípade nešlo o impresionizmus, najmä nie v jeho noetickej podstate, bolo to osobne prežité, prebásnené pochopenie odrazu skutočnosti založené na realistickej báze. Bazovského monografista doložil tento tak trocha konzervatívny, muzeálny výber študentských vzorov obrazmi, ako bol kalvodovský Súmrak (1920), v ktorom nachádza „.... možno nie celkom uvedomelý pokus o zjednodušené, monumentalizované podanie, o istý štylizačný prvok“. Diela Smrť v Stromovke (1921) či Ustatý (1923), vyznačujúce sa sociálnym sentimentom, poukazovali viac na Mednyánszkeho, kým Jarnú idylu (1924) charakterizovala príznačná preislerovská ikonografická schéma dvojice zaľúbencov zasadenej do hornatej krajiny. Zrelšími výsledkami týchto Bazovského úsilí boli kompozície Motív z Turian (1926), Štúdia zimnej krajiny (1925 – 1926), Krajina s mostom, Tichá dedinka (1926) či Štúdia jesennej krajiny (1925 – 1926). Záver prípravného obdobia však už korunovali zrelšie oravské diela (Z Oravy, 1927; Záskalie, 1928; Jeseň pod Hrdošom, 1928). V roku 1930 začala spolupráca Bazovského s Alexym a Palugyayom, s ktorými sa vydal na potulky rázovitými oblasťami Slovenska: začalo prvé zrelé obdobie Bazovského tvorby. Vtedajší výtvarný idióm Alexyho a Bazovského charakterizovali mnohé spoločné črty, ako dominancia asymetrického a uvoľneného kompozičného princípu, dramatickosť, koloristická redukcia palety alebo kompozícia vychádzajúca z asymetrického protirečenia dvoch obrazových plánov. Ako už bolo spomenuté, Bazovského obraz Pod Hrdošom pochádza z jeho ranej tvorby, ktorá je čiastočne obostretá rúškom tajomstva, pretože z autopsie nepoznáme všetky diela, ktoré vtedy namaľoval. V knihe Bazovský a Turany (1999) boli publikované aj doteraz neznáme diela, ktoré dopĺňajú skladačku vedomostí o umelcovom ranom diele. Vyskytujú sa v nich typologicky evidentne príbuzné prvky, hlavne veľmi podobná formulácia motívu chalúp a dreveníc. Bazovského prioritou v tomto type diel už nie je vyjadrenie dojmu a nálady, ale vystihnutie výrazovej podstaty motívu v silnej a monumentálnej tvarovej skratke. Postupne sa vyhraňujú Bazovského typické vlastnosti výstavby obrazu smerom k 30. rokom 20. storočia. Vďaka týmto znakom je možné dané dielo zaradiť na záver raného obdobia Bazovského tvorby, keď sa zoceľuje stavba obrazu a podanie tvarov je čoraz expresívnejšie, pričom z predchádzajúceho obdobia ešte pretrváva kontrastná (skutočnostná) farebnosť a svetelná definícia výjavu. Z posudku PhDr. Kataríny Bajcurovej, Csc.
Zoznam diel autora: