09. Jún 2026, 19:00
| Poradové číslo: | 59 |
| Odhadovaná cena: | 17 000 – 20 000 € |
| Konečná cena: | 23 000 € |
Rok: OKOLO 1941 – 1942
Proveniencia: Z POZOSTALOSTI GABRIELA RAPOŠA
Technika: Bieloba, tempera na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 58,5 x 74,5 cm
Značené: Značené vpravo hore „Hložník“
Ďalšie vlastnosti: Dielo bolo odborne ošetrené
Popis:
Evanjelické kruhy v 19. storočí jednoznačne dominovaliako hybná sila slovenskej kultúry i politického života.Štúr, Hurban, Hodža, Kollár, Dobšinský, Hviezdoslav,Jurkovič, Štefánik či Martin Rázus patrili k elite,ktorá snívala, bojovala a vytvárala našu identitu akokultúrneho národa i samostatného štátu. Kládli dôrazna rodinnú tradíciu a vzdelanosť – to boli vyzdvihovanéhodnoty, nie tradičná držba pôdy alebo nastupujúcikapitál. Dnes možno hovoriť o skupine „luteránskychvzdelancov“, to oni „vymysleli“ suverénne Slovenskoako krajinu, v ktorej bolo umenie súčasťou životnéhoštýlu nie ako reprezentácia uzavretých súkromnýchsfér, ale ako manifestácia vzdelanosti. Ich ideálomnebol osvietený autokrat, ale všestranný intelektuál.Predkladaná kolekcia sa do verejného predajadostala zo zbierky známeho spisovateľa, politikaa kňaza Martina Rázusa (1888 – 1937) a jeho zaťa,manžela jeho dcéry Eleny, dramatika a kritika GabrielaRapoša (1917 – 1994) a ich syna Dr. Ivana Rapoša(1947 – 2025). Táto „nezámerná“ zbierka – diela,ktorými boli obklopení poprední predstavitelia nášhonároda – jasne hovorí o úzkych kontaktoch medzivýtvarníkmi a literátmi i o pochopení dôležitostizbierať a uchovávať hodnoty. To, na čo ľahkozabúdame je kultúrne niveau, ktoré naši predkoviadosahovali a udržiavali aj v čase tvrdých zápasova existenčnej neistoty.
Súčasnosť nás učí mnohému doteraz nepochopenému.Vytvárame smutné príbehy, aké tu už veľakrát boli,no ich výtvarné podoby sme brali na vedomie len akomúzejný exponát. Ako obraz na stene, ktorý informuje,možno vystraší, no skôr či neskôr (skôr!) vyprchá.Zasiahnutí otrasnou skúsenosťou stojíme pred dielomVincenta Hložníka s väčším pochopením ako kedykoľvekpredtým. Sú umelkyne a umelci, ktorí tvoria posadenína intelektuálnych výšinách a čakajú, a potom sútí, nie menej intelektuálni, ktorí sú naliehaví a nástojčivozdieľajú veci, ktoré potrebujeme (možno nechceme)počuť a vidieť. Vincent Hložník je naším svedomím.Je pamäťou toho, ako sa nedokážeme vysporiadaťs nespravodlivosťou a krivdou, ktorú chtiac či nechtiac(chtiac!) páchame na našich životoch a na životochdruhých. Jeho monumentálne životné dielo napĺňa,ba priam vyčerpáva očakávania kladené na modernýobraz a posúva ho k zákonitostiam maľby druhej polovice20. storočia. Ak tým očakávaním bolo reflektovaťaktuálnosť a ukázať umelca ako melancholického – zamysleného(Baudelaire), tak Hložníkovo dielo zaujímav našom umení špeciálnu – výsostnú pozíciu. S výdobytkamiskorších generácií a poučený staršími súputníkmivymaľoval a vykreslil sa z existenciálne a morálneobsažných tém do vlastného nezameniteľného tvaroslovia.Celý život zotrval na dôvere v ľudskú vnímavosť,ktorú atakoval cez tisícky ilustrácií, kresieb i malieb.Prakticky hneď po návrate z pražských štúdií ukázalsvoju tvorbu na samostatnej výstave v Bratislave, ktorúsprevádzal Rimbaudov citát: „...dojatia nad Ukrižovanýmisa mi vynorujú v mysli medzi tisícerými svetskýmibáchorkami.“ Výstava prezentovala zrelú tvorbu mladého umelca, ktorého úprimný cit pre slabších,trpiacich a obchádzaných prehĺbilo vojnové besnenie,ktorého bol očitým svedkom. Presne pred rokom bolana našej aukcii ponúknutá skvelá práca Krasojazdkynez roku 1938 od Hložníkovho staršieho kolegu CypriánaMajerníka, ktorého si nesmierne vážil a považoval ho zasvoj umelecký vzor. Ako Nina Gažovičová v podrobnomrozbore Majerníkovej kompozície správne poznamenala:„... [Krasojazdkyne] sa definitívne vzďaľujú odpôvodnej irónie a trefnej grotesky, natrvalo opúšťajúradostný svet zábavy či erotiky. Pozvoľna smerujúk celkom iným témam... stoja ... na ceste k spoločenskyvážnym až tragickým posolstvám.“ Tieto slová akobyopisovali aj Hložníkovu umeleckú trajektóriu jeho ranejtvorby – od senzuálnych portrétov a krajiniek prešielk maľovaniu a kresleniu výpovedných cirkusovýchscén, pierotov, drezúr či klaunov. Majerníkovu cirkusovúmanéž a šapito zo zmieneného gvašu u Hložníkavystriedala neurčitá – nehostinná krajina, nad ktorousa vznáša kúdolmi dymu a prachu zahalený slnečnýkotúč. Kým španielske dámy vzpriamene klusajú nabielych paripách, protagonisti Hložníkovho obrazu skrčení,priam flegmatickí putujú nevedno kam... „Nebolto len výraz dezilúzie mladosti, pred očami ktorej súpošliapavané ešte včera nedotknuteľné morálne princípy.A nebola to iba anarchická vzbura bezmocnéhointelektuála, boriaceho aspoň umením a v umení, modlymeštiackej pohodlnej nevšímavosti k bolesti a utrpeniudruhých. Jeho vojnové dielo nezostalo len epizódou prekrytou zabudnutím. ‚Desivosť života‘ sa mu stalaceloživotným umeleckým údelom.“ (Ján Abelovský)Hložníkom sprostredkovaná desivosť však má aj silnú,v niečom prívetivú – ľudskú podobu, ktorá nie je lenpúhym nastavením zrkadla našim negatívnym vlastnostiam.Je ponukou na reflexiu a oporou v osamelosti,ktorá číha na každého z nás v onom dantovskom peklezívajúcom prázdnotou a bičovanom treskúcou zimou.Takmer celý európsky kontinent pokryl na rozhraní 30.a 40. rokov 20. storočia pomyselný ľad krutých činov.Udalosti od Španielskej občianskej vojny, cez rozpadČeskoslovenska až po vypuknutie svetového vojnovéhokonfliktu rozdeľovali ľudí do nezmyselných táborov,no zároveň spájali umelecký jazyk odmietania zloby.Od 19. storočia, ktoré vo veľkom prináša do umenia kritickýpohľad na životy rôznych spoločenských vrstiev,sa v repertoári umelcov udomácňujú cirkusové/divadelnémotívy, ktoré trefne pomenovávajú dvojtvárnosťči žiaľ pod maskou. Symbol veselého sa stáva obrazomgroteskného a smutného. Od Daumiera cez Picassa ažpo nášho Hložníka sú tieto motívy opakovane používanév tých najrôznejších obmenách, no stále zrozumiteľnevyjadrujú obavy o osud človeka. Zrejme aj to stálo,popri nesporných umeleckých kvalitách, za veľkýmúspechom prvej výstavy mladého Vincenta Hložníka.Predložené galerijné dielo, pochádzajúce z rodinys exkluzívnymi kultúrnymi konexiami, mohlo byť pokojnejej súčasťou. (JB)
Zoznam diel autora: