09. Jún 2026, 19:00
| Poradové číslo: | 36 |
| Nevydražené | |
| Cena v predaji: | 39 000 € |
Rok: 1943
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 90 x 100 cm
Značené: Značené vpravo dole „Jakoby Gy“
Popis:
Gyula (Július) Jakoby je v slovenskom umení jedinečným zjavom.Jeho obrazy otvárajú Slovensku dvere k lepšiemu pochopeniu vlastnejidentity. Jakoby bol Košičanom so všetkým, čo k tomu patrí: akceptovalrôznosť, trval na kultúrnosti, ctil si históriu a bol otvorený novostiam,skrátka, bol tolerantný. A práve tolerancia je jedným z kľúčov k vnímaniudiela tohto velikána. Jakoby bol Maďar, nikdy to neskrýval, a mydnes nemôžeme tvrdiť, že sa to nepodpísalo na jeho pozícii v slovenskomumení. Nechcem tu zachádzať do vysvetľovania jeho postojovk vzniku Československej republiky či k Mníchovskému diktátu – stačí,ak si uvedomíme, že išlo o extrémne situácie, ktoré boli všetko lennie čiernobiele, a ak napíšem, že ich vo veľkej miere definovali provizórnosťa neistota, nebudem ďaleko od pravdy. Jakoby napriek tomutvoril a spolupodieľal sa na budovaní kultúrnych hodnôt. V jeho ranejšejtvorbe nachádzame istú nie úplne nepochopiteľnú dvojitosť, ktorápramenila z kontaktov s košickými modernistami a ich „sociálnymsentimentom podfarbeným civilizmom obrazov proletárskej periférie“na jednej strane a z maďarského prostredia presakujúceho „historizmu“a biblických sujetov na strane druhej. V súvislosti s predkladanýmdielom to uvádzam preto, aby boli jasné východiská a premenlivosťautorovej tvorby, v ktorej boli udomácnené mnohé témy, čím by somrád predišiel jednostrannému porozumeniu jeho diel. V doteraz najkomplexnejšomspracovaní Jakobyho diela od Jána Abelovského, ktoréje zároveň jedným z najlepších umenovedných textov na Slovensku,kunsthistorik prináša pokus o krátku definíciu diela v chronologickomslede. Podľa tohto prehľadu v dramatickom závere tridsiatych rokova vo vojnových štyridsiatych rokoch 20. storočia „sociálnu grotesku“strieda „drobnopisný, rozprávačský realizmus“. Jakobyho tvorba nieje zaťažená miestopisom, no klamal by som, keby som jeho obrazom. nepriznal spriaznenosť s Košicami a ich viac či menej známymi zákutiami.Jeho reprezentatívne plátno Sviatok Zjavenia Pána – epifánia je vynikajúcimpríkladom Abelovským spomínaného rozprávačského realizmu. Procesie,omše či spoločné modlitby nie sú v slovenských ani maďarských dejináchumenia ničím výnimočným, preto špekulovať o tom, prečo dielo vzniklo, bybolo bez archívnych dokladov zbytočné. Čo však s istotou môžem tvrdiť je,že gréckokatolícka liturgia na tento sviatok musela byť okázalým a určite silnýmduchovným zážitkom, čo samé osebe stačí na spustenie tvorivého procesu.Nepodarilo sa dohľadať informácie, či košický Mlynský náhon slúžil natento účel vždy, no nedá sa ani vylúčiť, že išlo o výnimočnú udalosť, o ktorejv roku 1943 vopred informovala aj tlač: „Šiesteho januára na sviatok ZjaveniaPána [po maďarsky Vízkereszt, svätenie vody, pozn. JB] sa veľká slávnostnábohoslužba v gréckokatolíckom kostole začne o pol desiatej. Po omšisa veriaci spolu s duchovenstvom presunú pred tabakovú továreň k Mlynskémunáhonu, kde sa podľa prastarých zvykov posvätí voda. V prípadezlého počasia sa svätenie uskutoční v kostole“ (Felvidéki Ujság, 1943, roč. 6,č. 3, s. 5). Jakobyho dielo je unikátnym príkladom modernistickej historickejmaľby, ktorá je vyjadrením úcty k viere a jej zvykom, svojou dramatickosťoua statickosťou ťažko čitateľných postáv v mrazivom predpoludní odkazomna vojnové udalosti a tiež záznamom kedysi nesmierne dôležitého miestav živote Košíc a ich obyvateľov, ktoré však už dnes vyzerá úplne inak. (JB)
Pozn.: Za upozornenie na zmienku v dobovej tlači ďakujem historičke Veronike Szeghy-Gayer.
Publikované: LIŠKA, Daniel: Jakoby retrospektíva. Košice, Artforum, 2020, s. 186 (kat. 201)
Zoznam diel autora: