Technika: Olej na plátne, nažehlené na nové plátno
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 100 cm
Značené: Neznačené
Popis:
Mednyánszkeho záujem o človeka v tom najhlbšomfilozofickom význame sa datuje na úplný začiatokjeho tvorby. Jeho umelecká pozostalosť je zaplnenánespočetnými štúdiami a skicami mužských tiel v týchnajrôznejších polohách – od sediacej cez vzpínajúcusa až po nevládne ležiace torzo. Poloha tela je však lenmaliarovým pokusom, spôsobom vyjadrenia psychiky.Akcia ducha, stav mysle a emočné vypätie sú tie hlavnétémy a motívy, ktoré ovládajú jeho figurálnu tvorbupribližne od záveru sedemdesiatych rokov 19. storočia.Je o ňom známe, že ho fascinovalo utrpenie, tragédiaa ich rôzne podoby, a preto neváhal merať cestu k požiarom,povodniam, katafalkom či dokonca na frontyprvej svetovej vojny. Mednyánszky bol ako človek citlivý,sústrastný, chápavý a nápomocný, no ako umeleczastáva úlohu pozorovateľa analyzujúceho situáciu v jejnajkrutejšej a najbolestivejšej podobe. To, čo videl, sapokúšal prežiť na plátne alebo v skicári a to robí z jehomaliarskeho diela autentickú účasť na osude človekadruhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. MaľbaSpiaci je v prípade Mednyánszkeho bohatého diela nečastým stvárnením ležiaceho muža. Popri mŕtvych telách, mládencochnasledujúcich ikonografický model Piety, vojakoch na bruchu čina chrbte je poloha schúlenej, zrejme spiacej mužskej postavy zvláštnouantitézou jeho „svätošebastiánskych“ Spútaných z prvej polovicedeväťdesiatych rokov 19. storočia. Kým spútaní – s rukami priviazanýmio stĺp alebo zviazanými pred telom – sú vystavení, vydaní napospaspekelným mukám, spiaci na predkladanom diele je schúlený v pozícii,ktorá má človeka ochrániť, uzavrieť jeho osobný priestor. Ponúkaná maľba má svoju väčšiu verziu v zbierkach szolnockéhomúzea (Fekvö Katona, okolo 1916, olej na plátne, 108 × 182 cm, DJM,inv. č. 71.15.1) – táto zachytáva jednoznačne vojaka, zrejme z čias prvejsvetovej vojny. Kolorit nášho obrazu sa približuje k dielam z obdobiatesne pred a po autorovej parížskej výstave v roku 1897. Oranžové, žlté,červené a hnedé odtiene, ktoré ovládajú obrazovú plochu Spútanýcha malieb s démonickou tematikou, odkazujú na útrapy ľudí z polosveta.Aj keď nie sú namieste špekulácie o vzťahu našej a szolnockejkompozície, ponúka sa hypotéza, že v tomto prípade ide o včasnejšiuverziu, výtvarne nezaťaženú detailmi. Napokon, podobný princíp práces obmedzenými výrazovými prostriedkami vytvárajúci skicovitý charakteruplatňoval Mednyánszky aj pri viackrát spomenutých Spútaných.Neurčitý monochrómny priestor a dôraz na uloženie rúk, nôh a výraznesklonenej hlavy dokazujú umelcovu znalosť nielen anatómie, ale ajrozmanitých duševných stavov. Neprestajné zamýšľanie sa nad bytímčloveka, miestom nášho druhu v univerze a hľadaním slobody prešlov priebehu desaťročí na Mednyánszkeho dielach premenami. Podobneako Goya, aj on cítil v symbolistických počiatkoch potrebu spodobovaniaprízrakov vznášajúcich sa nad svojou bezbrannou obeťou. Noako starol, múdrel a premáhala ho únava z drastickej nepoučiteľnostičloveka, prestal svojich protagonistov obklopovať externalizovanýmipodobami ich nešťastia a čoraz viac vnímal osamelosť a stratenosťčloveka vo svete, ktorý na sklonku jeho života naruby prevrátila prvásvetová vojna. (JB)
