ZÁTIŠIE S RYBAMI

Rok: OKOLO 1940

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 65,5 x 87,5 cm

Značené: Značené vľavo dole „Lea Mrázová“

Ďalšie vlastnosti: Dielo bolo odborne ošetrené

Popis:

Novoobjavené a doposiaľ nepublikované Zátišie s rybamivzniklo pravdepodobne začiatkom štyridsiatychrokov minulého storočia, tesne po tom, ako sa vzdelaná,všestranne nadaná intelektuálka Lea Mrázová popriúspešnej literárnej kariére (preklady z francúzštinya poľštiny, niekoľkoročná edičná činnosť v časopiseŽivena, ako aj spolupráca so Slovenskými pohľadmi,Národnými novinami a s časopisom Elán) rozhodlaintenzívne venovať maľbe. Obdobie jej prechodu odpublicistickej a edičnej činnosti k maliarstvu je datovanéprelomom rokov 1937 a 1938, keď sa uskutočnila jejprvá samostatná výstava v Bratislavskom umeleckomkabinete (BUK), ktorá bola domácou scénou i kritikouprijatá s nadšením. Mrázová mala vtedy tesne po tridsiatke a jej vstup navýtvarnú scénu bol mimoriadne presvedčivý – rešpektjej obratom verejne vyjadrili viacerí umelci vrátaneJanka Alexyho či Zola Palugyaya, a to nielen pre kvalitujej tvorby, ale aj pre jej osobnostné a hodnotovénastavenie. Pôvodne – v dvadsiatych rokoch minuléhostoročia – začala Mrázová študovať francúzsku literatúruna Karlovej univerzite v Prahe. Popri vzdelávanív humanitnej oblasti však absolvovala aj relevantnéškolenie na súkromných maliarskych školách (v Praheu profesora R. Vejrycha, v Bratislave u G. Mallého).V druhej polovici tridsiatych rokov študovala napražskej Ukrajinskej akadémii výtvarného umenia,príležitostne navštevovala popredné európske galériea intenzívne študovala ich zbierky. Reprezentatívna olejomaľba Zátišie s rybami (1941)jednoznačne demonštruje umelecké majstrovstvoLey Mrázovej – vrchol jej maliarskej zrelosti a suverenity.Dielo vzniklo tesne pred autorskou pauzouv rokoch 1942 – 1945, keď Mrázová utlmila svojuvýtvarnú činnosť a prakticky prestala maľovať. V kontexteslovenskej výtvarnej kultúry prelomu tridsiatycha štyridsiatych rokov ide o mimoriadne vyspelú prácu,ktorá priamo reflektuje podnety francúzskej moderny(najmä pôvodné cézannovské východisko ako vzorgeometrickej obrazovej výstavby), no transformuje ichdo vlastného a osobitého výtvarného jazyka. Autorkaopúšťa opisný realizmus; dielo navyše nevychádzaz folklórnych či národnostných naratívnych východísktypických pre dané obdobie, ale z moderného a medzinárodnýmipríkladmi inšpirovaného uvažovania. Mrázová priznáva poučenie európskou maľbou, no zachováva si silnýindividuálny rukopis, ktorý určuje „ženská“ jemnosť a ľahkosť ruky,kombinovaná s nečakanou razanciou.Zátišie jasne dokladá dôležitý posun v Mrázovej tvorbe, ku ktorémudochádza začiatkom štyridsiatych rokov, keď sa do centra autorkinhozáujmu dostáva farba ako autonómna hodnota. Kompozícia jebudovaná s pozoruhodnou istotou. Umelkyňa tvary modeluje farebnouplochou, často aplikovanou špachtľou. Hmota farby nadobúdatakmer plastickú kvalitu, stáva sa základným formotvorným článkom.Uvoľnené, no presne kontrolované gesto svedčí o vysokej maliarskejzrelosti. Autorka rozvíja na plátne sofistikovanú prácu s formou:motív rýb na rozprestretom obruse využíva najmä ako východiskopre riešenie vizuálneho problému. Sústreďuje sa na súhru foriem,svetla a textúr, pričom využíva rytmické usporiadanie horizontálnychlínií tiel rýb v konfrontácii s riasením podkladovej drapérie. Zátišiejej slúži nielen na spodobenie vzájomných vzťahov (farba, hmota čimateriálová podstata), ale aj na skúmanie kontrastov – zvlášť medzimäkkým povrchom zvlnenej tkaniny a jemným, perleťovým leskomrybích šupín.Kolorit diela je úsporný, no rafinovaný. Tlmené zemité tóny dopĺňajújemné akordy ružovej a komplementárne akcenty smaragdoveja bielej. Zdržanlivá farebnosť je v skutočnosti prejavom jasne premyslenéhosústredenia. Práve tento „mrázovský“ kolorit – zdanlivo tlmený,no vnútorne vibrujúci – povyšuje „banálny“ námet zátišia na maliarskuexhibíciu par excellence. Mrázová sa na prelome tridsiatych a štyridsiatychrokov venovala popri portrétoch aj maľbe zátiší. Určite tosúvisí aj s faktom, že pôvodná hierarchia žánrov sa v období modernystiera. Zátišie prestáva byť vedľajším výtvarným prejavom a stáva saplnohodnotným priestorom maliarskej invencie. Od autorky poznámestaršie a farebne oveľa expresívnejšie Zátišie s rybami (1938) zozbierky Slovenskej národnej galérie, ako aj citlivú kompozíciu Jarnékvety (1942), dnes v majetku Turčianskej galérie. Najbližšie má všakprítomná práca k Zeleninovému zátišiu (1941), ktoré poznáme lenz čiernobielej reprodukcie z publikácie Mariana Várossa z roku 1944.V časopiseckej literatúre zo sedemdesiatych rokov sa navyše uvádza,že práve s dielom Zátišie s rybami sa zúčastnila Mrázová na bienálev Benátkach – mimochodom ako prvá slovenská maliarka v histórii.Po výnimočných portrétnych maľbách (manželia Poničanovci, MikulášHuba a Sediaca dáma) predkladáme v aktuálnej kolekcii ďalšie dielo,ktoré jednoznačne potvrdzuje mimoriadne, doposiaľ nedostatočnedocenené kvality tejto špičkovej maliarky. Reprezentatívna kompozíciaZátišie s rybami vyniká nielen veľkorysým formátom, ale predovšetkýmsuverénnym, virtuóznym maliarskym prejavom. Ide o galerijnédielo najvyšších kvalít, ktoré bezpochyby patrí k vrcholnýmprácam autorky. (NG)

Zoznam diel autora:

Kytica cyklámenovKyticaKytica II.Kytica I.Portrét pani PoničanovejPortrét básnika PoničanaKyticaKytica cyklámenovPortrét Margity ČesányovejKyticaKytica vo vázeKyticaVeľká kyticaJánošík (Jánošíková družina)KyticaKytica v poháriPoprsie ženy - štúdiaZimaPortrét sediacej dámyPortrét ženy v zelenej blúzkeKyticaKytica vo vázeMalá kyticaPortrét mladej ženyVeľká kyticaŽena v modrých šatáchKyticaSliezske dievčaDievča s kvetom vo vlasochKyticaPORTRÉT MIKULÁŠA HUBUBEATNIKPORTRÉT EMILA BOLESLAVA LUKÁČAPORTRÉT ŽENY V KVETOVANÝCH ŠATÁCHKYTICA NA SMARAGDOVOM POZADÍZÁTIŠIE S RYBAMIBOHATÁ KYTICAZAMYSLENÁPORTRÉT PRIATEĽKY HELENYPETROVEC – NA TRHU