MODRÝ KÔŇ

Rok: OKOLO 1967

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 150 x 100 cm

Značené: Na zadnej strane popis autorkinou rukou

Popis:

Agnesa Sigetová má na poli domáceho výtvarného umenia výrazné,no zároveň solitérne postavenie. Už od začiatku tvorby sa profilovalaako bytostná figuralistka s mimoriadnym kresliarskym talentom.Svojou tvorbou sa prvýkrát prezentovala v roku 1966 v Galériimladých krátko po ukončení štúdia na Vysokej škole výtvarnýchumení v Bratislave (1958 – 1965, ateliér prof. J. Želibského). Už jejprvá samostatná výstava vzbudila pozornosť kritiky. Historičkaumenia Iva Mojžišová v recenzii uviedla: „... obrazom nechýba istábravúra v kresbe a v kompozícii, ktorá budí pozornosť na prvýpohľad. O čo tu však ide predovšetkým, to je prítomnosť hlbokéhoosobného zážitku, ktorý podmieňuje vznik a výpoveď obrazu.“Práve Sigetovej osobná skúsenosť, poznačená trpkým detstvoma necitlivým rodinným prostredím, v ktorom vyrastala, zanechalastopy aj v jej dielach. Pre autorku so silným subjektívnym vnímanímokolitého sveta bola samota, ktorá ju v živote sprevádzala, tvorivopodnetná. Šesťdesiate roky známe ako obdobie spoločenskéhouvoľnenia umožnili autorke absolvovať viaceré zahraničné cesty –opakovane navštívila Paríž (1965, 1985), južné Francúzsko (1968)či Bazilej (1968), kde sa mohla oboznámiť so súčasnými výtvarnýmitendenciami, napríklad s prácami Jeana Dubuffeta. Vplyv surovejexpresivity a naivizujúce prvky je cítiť najmä v autorkiných ranýchdielach (Zamyslená, okolo 1962; Dve hlavy, okolo 1962).Sigetovej tvorba je inšpirovaná novou figuráciou a prvkamiexistenciálnej grotesky. V diele Modrý kôň tento prístup uplatňujeprostredníctvom výrazne štylizovaných ľudských figúr, ktoré ažkarikatúrne deformuje. Volí lomenú a pochmúrnu farebnosť, ktorápodčiarkuje atmosféru viacerých jej diel. V olejomaľbe sa oprotikresbe viac uvoľňuje, ťah je spontánnejší. Kompozíciu staviapredovšetkým na kresbe, ktorej línia určuje celkový rytmus obrazu. Figúry sú plošné a schematické, zasadené do intenzívneho červenéhopriestoru. Autorka čerpá z vlastných spomienok a prežívania, pričomobraz pre ňu predstavuje absolútnu slobodu, o čom svedčia aj jejvlastné slova: „Čo je obraz alebo tvorba? Je to súhrn abstraktnýchkomponentov našej mysle a ich absolútne slobodné vyjadrenie? Jeobraz znásilnená, absolútne slobodná myšlienka s neobmedzenýmrozmerom, uväznená v dvojrozmernom formáte? Je to väzeniemyslenia? Obraz je zázrak, kúsok neznámeho sveta, ktorý nás posúvado nových galaxií. Obraz je sloboda.“Výrazný zásah do Sigetovej umeleckej dráhy prinieslo obdobienormalizácie. V rokoch 1972 – 1978 pristúpila k radikálnemu gestu,keď fyzicky zničila množstvo svojich diel. Tento akt nemožno vnímaťinak ako prejav silného vnútorného napätia a autorkinu reakciu nadobovú situáciu, ktorej nátlaku sa nikdy nepoddala. K výstavnejčinnosti sa Sigetová vracia až v roku 1985, a to spoločnou výstavous jej životným partnerom, sochárom Pavlom Tóthom v Malokarpatskommúzeu v Pezinku (Paľo Tóth – Agnesa Sigetová: Sochy, kresby). (SP)

Zoznam diel autora:

Kompozícia s aktomKompozíciaMetrážÚnik III.BiliardProtinožciZ cyklu "Metráž"KompozíciaVýkrikĎALEKOHĽADDVOJSMERNÁ CESTAMODRÝ KÔŇ