PRI OBEDE

Rok: 1905

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 68 x 64 cm

Značené: vpravo dole „Skutezky Döme 905“ Na podráme sú súdobé štítky s popisom diela v maďarčine (na jednom z týchto štítkov je fragment slova „kiállítás“ (výstava) a „Besztercebánya“ (Banská Bystrica), štítok výstavy Uhorského umeleckého spolku v Mücsarno

Popis:

Dominik Skutezky je nepochybne jedným z našich najvýznamnejšíchmaliarov 19. a začiatku 20. storočia a aj tak jeho tvorbu stále len odhaľujemea spoznávame. Tento proces však nie je možný, ak nepochopímekontext, do ktorého ako umelec vstúpil. Desaťročia zamlčovanárakúsko-uhorská identita autora a jeho ticho „trpené“ židovské korenesú základom pochopenia jeho tvorby. Vďaka dynamickému rozvoju poRakúsko-uhorskom vyrovnaní sa v roku 1889 mohol vrátiť z preplnenýchBenátok a usadiť sa v Banskej Bystrici, založiť si rodinu, postaviťluxusnú vilu s ateliérom a rozbehnúť nie márnu zárobkovú činnosťako umelec. Prostredie, ktoré bola schopná vytvoriť uhorská vládana prelome 19. a 20. storočia, bolo veľmi silno orientované na kultúrua vzdelanie. Zakladali sa redakcie novín a časopisov, organizovalisa výstavy a prekvitala kritika, ktorá na stránkach bežných denníkovi špecializovaných magazínov prinášala hodnotiace úsudky o aktuálnychpočinoch umelcov a umelkýň z celej krajiny. Skutezky patril medzičasto spomínaných maliarov, o čom svedčí aj vyššie uvedený citát.Slovenská umenoveda i poučenejšia verejnosť ho vníma predovšetkýmako autora diel s benátskymi námetmi, portrétistu a maliara výjavovz medených hámrov. Najmenšia pozornosť sa venuje jeho žánrovejtvorbe, ktorá vznikala už na Slovensku a na počiatku ktorej stojí ikonickédielo Trh v Banskej Bystrici. Skutezky ako komerčnejšie uvažujúciautor nesplnil základnú podmienku disidentov z akadémií – nepodľaholplenéru a skupinkovaniu v umeleckých kolóniách. Zotrval pri inscenovanýchplnofarebných výjavoch zo života mešťanov, presiaknutýchsituačným humorom či odľahčeným literárnym obsahom. Nie je vylúčené,že vedel o istej umelosti svojich diel, nakoniec, o rezervovanostivoči jeho slávnym obrazom Moderný Paris (1902 – 1903) a ModernýOdyseus (1902 – 1903) písala aj súdobá tlač. Vďaka pomerne dobrefungujúcemu trhovému systému, združeniam a sieti výstavných siení však mohol každý rok ponúknuť niečo iné a nové.Práve v roku vzniku predkladaného obrazu získal malúzlatú medailu Uhorského umeleckého spolku za dieloV práci, zachytávajúce prácu v hámri – za žáner, ktorýbol čoraz viac oceňovaný a prijímaný aj kritikou. Neboliby sme spravodliví, keby sme v jeho diele nehľadali ajodpovede na výčitky akejsi strojenosti pri spodobovaníhier mešťanov v parkoch alebo na dvoroch domov.Obraz Pri obede je mimoriadne kvalitným príkladomvýjavu z bežného života bez nanúteného humornéhoobsahu a neprirodzeného reflektorového nesvietenia.Skutezkému sa tu podarilo – tak ako Károlyovi Ferenczymuv dielach Október (1903), Slnečné predpoludnie(1905) či v sérii Červená stena (okolo 1910) – uchopiť –priam zmraziť – moment v živote človeka so všetkýmirekvizitami, ktoré k tomu patria. Urobil to v interiéri bezpokusu o dobovo žiadanú hru svetla a tieňa – v centrepozornosti sú dvaja protagonisti a nič len letmá, tá najprchavejšiachvíľka. V Skutezkého diele ide o výnimočnúprácu – nie je portrétom v pravom zmysle slova a líšisa od obrazov, ktoré maľoval s cieľom osloviť zberateľov.Olejomaľba je dobrým príkladom kultúry stolovania,obliekania a rituálov, ktoré na začiatku 20. storočiaurčovali život takmer každého obyvateľa a obyvateľkymonarchie. (JB)

Dielo bolo odborne ošetrené.

Zoznam diel autora:

PRI OBEDE