AUTOPORTRÉT V KRAJINE

Rok: 1946 – 1947

Proveniencia: pozostalosť autora

Technika: Olej na dreve

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 60 x 90 cm

Značené: Značené vpravo dole „Szabó Gy“

Popis:

Slovenská umenoveda, ktorú si pre jej „úzkoprsosť“ a vyberavosťopovažujeme v týchto katalógoch toľko pranierovať je častokrátjedinou cestou, ktorá viedla k akej takej akceptácii a zároveňpriznaniu „dvoj(troj)domosti“, seba ako etnicky neslovenskýchautorov identifikujúcich osobností našej kultúry. Katarína Bajcurová,kurátorka ostatného veľkolepého výstavného projektu prezentujúcehovýtvarnú modernu Slovenska v súkromnom Zoya Museum, bezokolkov umiestnila diela „Neslovákov“ na jednu z hlavných výstavnýchplôch, čím jednoznačne a bez potreby vysvetľovať dopriala vybranýmmajstrom pozíciu, ktorá im vzhľadom na ich umelecké kvalityprináleží. Medzi nimi nemohol chýbať lučenecký maliar Gyula (Július)Szabó. Tento fenomén slovensko-maďarského umenia bol celýživot poznačený tak politickou, ako aj národnostnou diskrimináciou.Vďaka vlastnej pracovitosti a presvedčivému talentu sa však dokázaletablovať v bratislavských i budapeštianskych umeleckých kruhoch.Napriek tomu je jeho prítomnosť v našom povedomí slabá, poznačenázabúdaním a sporadickým, no nárazovým pripomínaním – hlavne vďakadianiu na trhu s umením. Szabó je pritom dôležitým článkom v zložitokomponovanom obraze nášho umenia, ktoré, ako na to upozorňujú užtri generácie slovenských kunsthistorikov, nezačína na kopaniciach naMyjave a nekončí pri dreveniciach na Orave či v Turci, ale je pretkanétými najrozmanitejšími prejavmi vychádzajúcimi z pestrej spletihistoricky opodstatnených individuálnych, komunitných, národnýchči náboženských názorov na svet. Podujať sa definovať, či skôrpomenovať aspoň niektoré „vstupné prísady“ do tvorby Gyulu Szabóaznamená upriamiť pozornosť slovenského diváka na širokú plejáduformálne zrejme jasných, no obsahovo zložito vyskladaných zdrojov.Pre našu uzavretosť nám nemusia byť hneď všetky známe. V roku 1937 Szabó získal štipendium na cestu do Paríža, kde podobne ako väčšinanašich umelcov prepadol umeniu starších generácií reprezentovanýchhlavne van Goghom či Cézanom. Tento príspevok do slovenskéhoumenia však nie je to hlavné, čo Szabóova raná tvorba prináša. Akoumelec úzko prepojený s Lučencom objavuje tvorbu hornouhorskéhomaliara Tivadara Csontváryho-Kosztku (1853 – 1919), ktorý pôsobilroky v blízkom Haliči ako lekárnik. Bolo to v čase, keď Csontváryhotvorba nebola taká známa a prakticky čakala na svoje objavenie.Szabó spoznal Csontváryho v zrelom veku, vlastne mal presne toľkorokov ako jeho vzor, ktorý sa maľbe začal systematicky venovať až poštyridsiatke – po štetci siahol už ako dospelý človek s jasnou predstavouo svete a živote, ktorý k nemu vôbec nebol žičlivý. Jeho cédre, pútnici,kone či drobná kvadratická architektúra sa objavujú v Szabóovýchkompozíciách ako súčasť autonómneho umeleckého programu, ktorýsúhlasil s Csontváryho duchovnými východiskami ľudskej existenciena kresťanských a antických základoch. Predložený autoportrétje majstrovským pretlmočením tých najfascinujúcejších detailovCsontváryho rozmerných plátien, zachytená je dokonca aj ich špecifickáatmosféra a vyžarovanie, čo Szabó umocňuje priam vibrujúcim koloritoma expresívnejším narábaním so štetcom. To, že ide o autorovu vlastnúpodobizeň, je dôkazom bezvýhradného stotožnenia sa s umeleckýmzázemím, ktoré v tvorbe sabinovského rodáka našiel. (JB)

Vystavené: Korai művek, 1930 – 1950, MissionArt Budapest/Miskolc
Publikované: Korai művek, 1930 – 1950. Budapešť. MissionArt, 2007, s. 15

Zoznam diel autora:

Bez práceKompozíciaExagi MonumentumPopoludnajší odpočinokV záhradeVdovaSpievajúci anjeliMaliar v plenériV lučeneckom chotáriJeseňStromyDon QuijoteKompozícia s mesiacomŽena a vesmírChodecMelancholická krajinaRáno v LučenciMaliar v prírodeČiernovláskaČervené mestoSpoluPascaČervené mestoVyberanie zemiakovLesben (Na postriežke)PascaKozmosŽena s kvetmiTorzoČervené mestoPOCTA PICASSOVIAUTOPORTRÉT V KRAJINE