TEHLA HODENÁ DO TUHNÚCEJ SADRY

Rok: 1982

Technika: Tehla, sadra

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 15 x 36 x 30,5 cm

Značené: Neznačené. K dielu je priložený certifikát autora.

Popis:

Juraj Bartusz je nepochybne jeden z najvýraznejších pilierov slovenskej výtvarnej scény, pričom jeho tvorba domáci kontext presahuje hneď na niekoľkých úrovniach. Narodil sa v malej obci na južnom Slovensku do maďarskej rodiny. Bez väčšej znalosti slovenčiny alebo češtiny bol prijatý na strednú umeleckopriemyselnú školu v Prahe (odbor kameňosochárstvo, 1951 – 1954). V roku 1961 absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe u prof. Karla Pokorného a Josefa Wagnera (figurálne sochárstvo). Po desiatich rokoch intenzívneho pražského školenia sa so svojou vtedajšou manželkou, významnou sochárkou Máriou Bartuszovou (rod. Vnoučkovou) natrvalo sťahuje do Košíc, kde prežije zvyšok života.
Autorov prístup k tvorbe nám približuje už úvodný citát. Neustále hľadal nové cesty a možnosti výtvarného vyjadrenia, o čom svedčia aj jeho vlastné autorské techniky – gestické časovo limitované maľby a kresby, rotujúce plastiky, hod tehlou do tuhnúcej sadry. Bartusz bol húževnatý, zvedavý, rád experimentoval. Fascinovala ho veda a technologické objavy (vesmír, kozmonautika). Patril medzi prvých autorov, ktorí pracovali s modernými počítačovými technológiami. Od polovice šesťdesiatych rokov sa jeho tvorba uberala smerom ku konštruktivizmu a minimalizmu. Obaja Bartuszovci boli členmi Klubu konkretistov, no Bartusz sa v sedemdesiatych rokoch odklonil smerom k tvorbe časopriestorových plastík a charakteristických „kozmických hláv“. Jeho záujem sa postupne rozšíril aj na akčné a konceptuálne umenie, ktorými reagoval na zmenu paradigmy spojenú s postmodernou. Napriek tomu, že bol školeným sochárom, bolo preňho prirodzené vyjadrovať sa naprieč výtvarnými médiami a my ho môžeme právom považovať za intermediálneho umelca, ktorého širokospektrálna tvorba dosahuje viac než len stredoeurópsku kvalitu.
Osemdesiate roky boli obdobím, keď sa Bartusz výraznejšie zaoberal faktorom času, ktorý začlenil do svojich diel. Práve v tejto dobe vznikol cyklus tehál hodených do tuhnúcej sadry, z ktorého pochádza aj predkladané dielo. V samotnom geste hodenia vnímal autor štvrtý rozmer – dimenziu, ktorá dopĺňa tri tradičné priestorové kategórie (výšku, šírku, hĺbku). Tehlu pred vhodením vždy namáčal do vody, čím zabezpečil dosiahnutie čo najpresnejšej stopy. Sadrovú hmotu nechal približne sedem minút schnúť, aby trocha stvrdla, ale zároveň zostala poddajná jeho gestu. Akciu vopred premyslel a limitoval konkrétnym časovým intervalom. Čas zostáva stále najpodstatnejší, pretože sadra postupným tuhnutím mení svoju schopnosť reagovať na autorov zásah. Bartusz intenzitou svojho pohybu ovplyvnil aj výslednú podobu diela, ktorým sa stala hmota vo svojej surovosti a materialite.
Umelec pristupuje k soche nekonvenčným spôsobom. Hmotu namiesto tradičného modelovania tvorí prostredníctvom jednorazového gesta – aj preto môžeme cyklus tehál zaradiť do autorovej kapitoly gestickej tvorby. Podobné princípy rozvíjal aj údermi gumenou latou na papier či časovo limitovanými zásahmi do tuhnúcej sadry. Samotný proces má zároveň performatívny rozmer. Hodenie tehly si vyžaduje zapojenie autorovho tela a istú fyzickú kondíciu. Slovami historičky umenia Kataríny Bajcurovej bola výsledkom „miestami priam burácajúca dráma dotyku, konfliktu dvoch energií“. Juraj Bartusz týmto spôsobom docielil maximálnu slobodu v sebe samom aj v konkrétnom tvorivom geste. Svojím experimentálnym prístupom opakovane preveruje hranice umenia, pričom hmota preňho zostáva vždy podstatou. ☀ Simona Pallesichová

Vystavené: Juraj Bartusz: Z tvorby, Galéria umenia Nové Zámky, apríl 1988

Zoznam diel autora:

Časovo limitovaná kresba 1 + 1 sekundaSekundová maľbaMaľba za 20 sekúndSekundová maľbaSekundová maľbaIRACIONALIS KONSTRUKCIÓ IIRACIONALIS KONSTRUKCIÓ IIZO ŠTVRTÉHO POSCHODIA ZOSTUPUJEM VÝŤAHOMTEHLA HODENÁ DO TUHNÚCEJ SADRY