TRSTENÔ

Rok: OKOLO 1952

Technika: Olej na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 41 x 56,5 cm

Značené: Značené vpravo dole „MAB“

Popis: Uvažovať a písať o neskorej (1952 – 1957) tvorbe Miloša Alexandra Bazovského nie je možné bez toho, aby sme sa aspoň na chvíľu nepristavili pri stručnej analýze danej doby a postavenia umelca v nej. Išlo o jedno z najkrutejších období v našich novodobých dejinách, ktoré deformovalo a prepisovalo realitu a nútilo umelcov popierať vlastnú podstatu stojacu na kreativite a obrazotvornosti. Komunistická diktatúra a dogma socialistického realizmu na dlhé desaťročia (prakticky po dnes) zdeformovali vnímanie umenia – od jeho tvorby cez funkcie, ktoré malo plniť, až po úlohy samotných umelcov a umelkýň v spoločnosti – do akejsi zvrátenej pretvárky brániacej prirodzenému vývoju výtvarných tendencií. Udalosti minulých rokov i dneška ukazujú, že je ťažké oddeliť politiku a dianie vo svete od toho, ako žijeme. A to, ako žijeme a pracujeme, určuje aj našu pozíciu v spoločnosti a definuje náš vzťah k štátu a jeho aparátu. Dnes, našťastie, existuje od štátu oddelená občianska spoločnosť a súkromná sféra, ktoré umožňujú prežiť život dôstojne aj napriek nemilosti, do ktorej nás vrhli inštitúcie a jej predstavitelia. Miloš Alexander Bazovský také šťastie nemal. Ako trefne píše Alexandra Kusá vo svojom opuse o sorele, bol „jediný, komu sa neprepáčilo, že zostal sám sebou... stal sa príkladným formalistom, iste aj pre silne slovenské motívy vo svojej tvorbe, čo bol v tom čase politický a nie umelecký problém“.
Päťdesiate roky minulého storočia boli poznačené neustálym vylučovaním, triedením a hodnotením tými, ktorí na to vôbec nemali. Bazovský svoj postoj k situácii, v ktorej sa Slovensko ocitlo (moral insanity), nemusel nijako zvlášť zdôrazňovať, stačilo, že sa nedokázal pretvarovať a zachoval vernosť svojmu umeleckému programu. Krutý a nepredvídateľný režim však pokúšal Bazovského prakticky všade až do doby, keď predčasne ukončil svoju tvorbu. Kritizovali a odsudzovali ho priemerní maliari a priemerné maliarky, jeho honoráre predstavovali zlomok z toho, čo zarobili protežovaní umelci (napr. v roku 1952 to bolo asi 5 % honorárov Pavla Bána) a jeho diela na výstavy raz prijali, inokedy nie. Dôležitú úlohu v jeho živote – v tejto etape – zohral riaditeľ Slovenskej národnej galérie Dr. Karol Vaculík, ktorý jeho tvorbe neochvejne veril a dôveroval hodnotám, ktoré Bazovský reprezentoval. Sám umelec do svojho teoretického druha vkladal nemalé nádeje: „Aj tak dobre, moja pravda aj tak raz príde, a práve Tvojou úlohou bude budúcim generáciám – ak tento mier prežijeme – napísať, čo sa so mnou robilo ex offo.“ Doktor Vaculík nesklamal, postaral sa o vydanie dlho odsúvanej Bazovského monografie a stál aj za akvizíciami jeho diel do zbierky SNG.
V zrkadle poznatkov o postavení Miloša Alexandra Bazovského na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia sa jeho maľba Trstenô javí priam ako zázrak sumarizujúci známy Galandov výrok o melancholickosti, spevnosti a hranatosti Slovenska, čo umelec musí pretaviť do výtvarného jazyka. Dielo najvyšších múzejných kvalít je umeleckým prepisom pojmu domov v podobe, aká sa maliarovi vryla do srdca už v mladosti. Až s pribúdajúcimi rokmi a po skúsenostiach s vojnovou apokalypsou a povojnovým chaosom však na plátna a dosky nanáša taký obraz Slovenska, ktorý roztrúsené turianske chalúpky skorých rokov sotva mohli ukázať. Všetko, čo namaľoval predtým, sa pri pohľade na predkladané dielo javí ako hľadanie riešení a hútanie nad výtvarnými problémami. Definitívnosť tejto kompozície nie je v tom, že po nej už neexistoval umelecký prínos v Bazovského diele, ale v totálnom sústredení všetkého, čo pre človeka predstavuje zázemie pre dôstojný život položený na duchovný a zdravý materiálny základ. Ide o priamy súvis s fenomenológiou priestoru (a bývania), ktorá po druhej svetovej vojne pochopila zmenu charakteru vzťahu človeka k svojmu najužšiemu priestoru. Bazovský dobre chápal to, čo sformulovali mnohí myslitelia 20. storočia – že moderná technická civilizácia človeka oberá o domov a robí ho „bezdomovcom“, nie v zmysle straty strechy nad hlavou, ale v zmysle straty duchovného zakotvenia a koreňov (Martin Heidegger). Intímne až poetické vnímanie usadlosti – domcov a sakrálnych stavieb – je u Bazovského naozaj útočiskom, ktoré v dobe vzniku tohto diela určite sám potreboval. Aj preto sa charakteristická trstenská zvonica zo 17. storočia stala svedkom umelcových návratov a pobytov na milovanom Liptove a zároveň zdrojom poučenia.
Príjemná až priam osobná atmosféra okrových a zemitých odtieňov evokuje teplo ohňa, tesne naskladaná architektúra odráža volanie po súdržnosti a vertikála, ktorá čoraz viac ovláda jeho kompozície, je jednoznačnou spojnicou – linkou k vyššiemu princípu, zastúpenému aj nebeskými telesami. Výnimočnosť diela Miloša Alexandra Bazovského si okrem Karola Vaculíka uvedomovali aj mladí maliari, ktorí pôvodne chceli svoje zoskupenie pomenovať podľa veľkého, no vtedy ešte žijúceho majstra. Napokon umelci zo Skupiny Mikuláša Galandu vzdali hold Bazovskému príklonom k vlastným autentickým emóciám zo slovenského vidieka, nezaťaženým potrebou budovať národný kánon. Najvýraznejšie, no dôstojne a originálne, Bazovského odkaz opatroval Vladimír Kompánek, ktorého početné rajecké scenérie a zvonice jasne komunikovali úprimný vzťah k domovu odpozorovaný z Bazovského obrazov. ☀ Július Barczi

Zoznam diel autora:

Tatranský KriváňNa Horehronskej strániPodvečerNáčrtHrad BeckovOravaOdzemokHumnáNa kraji dedinyPo búrkeDomy pod horouČerešniariPri horskej riekePohľad na KriváňKrajinaPastierNa lazyKolískaPastviskoVečerná samotaBača s ovcamiBešeňová - lomZátišie s krčahom a jablkamiDedina II.Dedina I.V záhradeUsadlosťDetviansky lazNáčrtŽena v kroji od chrbtaDedina II.UsadlosťDetviansky lazNáčrtKrajina z LiptovaKopáčkaŽeny na poliPobožnosť v horáchKolískaChalúpka pri smutnej vŕbeKrajina s chalupouDetviansky lazSnopyHumnáZátišie s citrónmiStretnutieKriváňKrajina s koňomŽena na poliŽena v kroji od chrbtaHrobárHrabačkaJeseň na poliČudesná krajinaV chalupeStrážHolubníkKrajina s telegrafnými stĺpmiPod KľakomHrobárTatranský KriváňOsaďanka (Žena z Liptovskej Osady)LeštinyKošiarJeseňKrajina s kostolíkom, sýpkou a člnomPrievozUtiereň (Cesta na polnočnú)Melancholická jeseňOsamelá v krajineZadumanáJánošíkov krajTatranský KriváňOsaďanka (Žena z Liptovskej Osady)ZadumanáSamotaSv. HelenaTatranský KriváňV krčmeDetvanV jeseniNa salašiKrajina s člnkomBačaDetviansky lazV májiŽena na poliChalupa so senníkomPred dedinouLazyHumnáStrašiak v poliKostolíkŽena v šatkeChalupySekeraS krčahomKompaPuľky (Morky)Pri riekeHumnáBačov senTomčanyDreváriKrajina so slnkomUsadlosťDvorChočDve ženyDvorChočKôpky senaČakanieTanecŽltá chalupaHolubyŽltá chalupaRozkvitnutý stromSenníky v nociMostZátišieLúžniankaKrajina s člnkomPri Váhu – V TuranochPohľad cez Štrbské pleso na TatryŽltý kostolíkKrajina s jazierkomStrečnoSamotaDetviansky fujarášSenníkyOravská dedinkaDvaja - Pred chalupouLeštinyNa salašiDlháDolina pri KraľovanochHviezdoslavov salašChalupa pod horouAprílLúžniankaVrátna dolinaV poliPri dveráchBrezová pod BradlomHviezdoslavov salašKopáčkaChalupyZa humnamiStarý motívPod HrdošomChalupySamota s kostolíkomNedeľaNa hospodárskom dvore v DemänovejHrabačky senaPri riekeUtiereň (Cesta na polnočnú)Veľká VysokáSamotaSenníky (Gombášske lúky)Slovenské zátišieHrabačkaSamotaVeľká VysokáKolískaMadonaOstrmkyChlapec s džbánomMaterstvoDvorecCestaPráčkaZbožnosťStarý bačaZ LiptovaŽltý domHmlistá krajinaZátišie s parenicouKostolíkDedinkaStudňaLiptovská ženaSamota (Gazdovstvo v zelenom)Kvetinové zátišieHolubníkStudňaNOCFAREBNÝ DEŇMESAČNÝ VEČERZ LIPTOVAJESEŇJARNÉ TÚHYVEĽKÁ VYSOKÁKOŠÍK S OVOCÍMJESENNÁ KRAJINA S KOSTOLOMUSADLOSŤ POD SLNKOMORAVSKÝ PODZÁMOKDEDINSKÁ IDYLASTREČNOPREDJARIECHALUPY V TURANOCHPUĽKYROZHOVORPOD KRIVÁŇOMZÁTURČIE – PODPOLIANSKA ŽENASAMOTAUSADLOSŤSÝPKA – ONDRAŠOVÁMOTÍV ZO ZÁZRIVEJZÁHUMENIETRSTENÔLEŠTINYZÁZRIVÁGAZDOVSTVOGAZDOVSKÝ DVOR