LESNÝ INTERIÉR

Rok: 1895

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 50 x 40 cm

Značené: Značené vpravo dole „Csordák Lajos 95“

Popis: Trojica malieb košického maliara, kresliara a pedagóga Ľudovíta Csordáka (1864 – 1937) – Lesný interiér (1895), Zo Zádielskej doliny (okolo 1895, katalógové číslo 91.) a Neskoré leto (1925) – predstavuje zaujímavý materiál na sledovanie premeny maliarskeho rukopisu od akademicky disciplinovanej, náladovo orientovanej krajinomaľby k farebne uvoľnenejšiemu a výrazovo autonómnejšiemu spôsobu maľby. Na príklade predložených obrazov tak Csordákova tvorba dokumentuje osobitú cestu modernizácie stredoeurópskej krajinomaľby, ktorá nevychádzala z priameho preberania francúzskych podnetov, ale postupne sa formovala prostredníctvom domácej tradície, plenérovej praxe a luministického cítenia farby.
Zásadným východiskom Csordákovej tvorby bolo štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe v rokoch 1889 – 1895, kde sa vzdelával v krajinárskej škole Júliusa Mařáka, ktorého pedagogický prístup spájal dôkladné pozorovanie prírody s romantizujúcim chápaním krajiny ako nositeľky nálady a emocionálneho obsahu. Charakteristickým motívom Mařákovej školy boli lesné zákutia, dramatické stromové formy a svetelné kontrasty, prostredníctvom ktorých sa vytvárala atmosféra tajomna a vnútorného napätia. Csordák si z tohto prostredia osvojil cit pre priestorovú výstavbu krajiny, kresliarsku presnosť a schopnosť organizovať kompozíciu na základe prirodzených foriem terénu a vegetácie. V kompozícii Lesný interiér sa tieto východiská prejavujú najzreteľnejšie. Svetlo tu ešte nie je autonómnym nositeľom farebného diania, ale predovšetkým prostriedkom modelácie objemu, vyjadrenia hĺbky a vytvárania nálady. Príroda pôsobí uzavreto, miestami až melancholicky, čo odkazuje práve na romantizujúcu tradíciu Mařákovej krajinárskej školy. Podobné východiská možno sledovať aj v obraze Zo Zádielskej doliny, inak tradične obľúbený námet v krajinných kompozíciách Csordáka, ktorý však naznačuje odlišný spôsob organizácie maliarskej plochy. Na rozdiel od dramatickejšie koncipovaného Lesného interiéru tu krajina nadobúda pokojnejší, lyrickejší charakter. V oboch dielach však zostáva zachovaná snaha o presvedčivé priestorové usporiadanie a rozpoznateľnú štruktúru prírodných foriem.
Najvýraznejšiu premenu maliarskeho názoru predstavuje Neskoré leto. V porovnaní s ranými lesnými interiérmi sa tu mení nielen farebnosť, ale aj samotná kompozičná výstavba. Ružovkastá obloha a horizontálne rozvrstvené pozadie vytvárajú kontrast k vertikálnemu rytmu stromov. Hoci prírodné formy zostávajú rozpoznateľné, ich objem sa modeluje predovšetkým farebnými vzťahmi a rytmom ťahov štetca. Uvoľnený, miestami pastózny rukopis potláča detailnú opisnosť v prospech celkového vizuálneho účinku. Krajina sa tak stáva nielen záznamom pozorovaného prostredia, ale je aj výsledkom autorovho subjektívneho vnímania farby a svetla. Tento posun súvisí s Csordákovým postupným odpútavaním sa od Mařákovej náladovej romantizujúcej koncepcie a s jeho príklonom k luministickému chápaniu krajiny.
Zmena sa začala prejavovať už okolo roku 1900, pričom v nasledujúcich roch autor rozvíjal sýtejší kolorit, svetelné kontrasty a voľnejšie maliarske podanie. Odborná literatúra upozorňuje na súvislosti jeho tvorby s luministickými tendenciami v stredoeurópskom prostredí, predovšetkým v uhorskom maliarstve, vrátane okruhov umeleckých kolónií v Szolnoku a Nagybányi. Dielo Neskoré leto zároveň umožňuje presnejšie vymedziť Csordákovo postavenie v kontexte košickej moderny. Spolu s Elemírom Halászom-Hradilom predstavuje jej skoršiu, umiernenejšiu vývojovú vrstvu, ktorá vyrastala z tradície akademického krajinárstva a plenérovej maľby, no postupne prijímala nové možnosti farebného a svetelného vyjadrenia. Obaja maliari sa od roku 1909 podieľali na vytvorení spoločného ateliéru a výtvarnej školy v Košiciach, čím prispeli k formovaniu miestneho umeleckého prostredia. Csordák však zostával výrazne spätý s krajinomaľbou a ani v medzivojnovom období sa úplne nepriklonil k radikálnejším modernistickým tendenciám.
Komparácia troch diel tak odhaľuje vývoj od priestorovo a kresliarsky konštruovanej krajiny k obrazu, v ktorom farba a svetlo nadobúdajú samostatnú výrazovú funkciu. Kým diela z posledných rokov 19. storočia zdôrazňujú štruktúru prírody, jej hĺbku a náladový potenciál, Neskoré leto premieňa krajinu na farebnú a rytmickú kompozíciu. Csordákov konzervatívny modernizmus nespočíva v úplnom opustení tradície, ale v jej postupnom pretváraní, v schopnosti zachovať realistickú čitateľnosť prírodného motívu a súčasne ho podriadiť osobitému, subjektívne kultivovanému farebnému videniu. ☀ Miroslav Kleban

Zoznam diel autora:

Práčky na potokuTri brezyStudenovodský potok v TatráchSkalyStádo pri napájadleZálivLesné jazierkoJavorinaNa okraji lesaŽdiarSkalyLetné popoludnieMorské pobrežieZimná alejNa brehu TorysyPohľad na TatryJesenná krajinaDva stromy pri jazereLetná nálada s ovcamiNa okraji lesaLetná krajinaRužePodvečerná krajinaTatranská krajina s ovcami (Predjarie)Krajina s jazeromVýchodoslovenská krajinaPrímorská krajinaDedina v zimeZvážanie senaZima v TatráchSúmrak v leseZo starého parkuDom na strániV lesePri riekeS volským záprahomKrajina pri HornádeKrajina s jazeromV leseVnútro lesaNa dedineNa strániLesné jazierkoPohľad na KošiceLesný potokZimný potokKrajina s kostolomDedina s kostolomVečerná náladaV lete pri riekeCesta lesom.LETO V HORÁCHNA OKRAJI LESALETNÁ LÚKACESTA LESOMČASŤ LESAZO ZÁDIELSKEJ DOLINYNESKORÉ LETOLESNÝ INTERIÉR