BEZ NÁZVU (2584)

Rok: 1994

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 80 x 80 cm

Značené: Značené na zadnej strane „Daučíková 1994“

Popis:

Anchan/Anna Daučíková je významnou a rešpektovanou predstaviteľkou umenia našej doby. Témy, ktoré vo svojej tvorbe dlhodobo prináša (telesnosť, inakosť, jedinec verzus spoločnosť, sloboda a pod.), a problémy, ktoré vytrvalo pomenúva, sú relevantnou a inšpiratívnu súčasťou príbehu globálneho umenia. Neustále prítomné vyjadrenie „cez seba“ nadobúda v jej diele hlbší význam formou spracovávania vlastnej identity. Spôsob, akým ju prezentuje – rozkladá, až vlastne úplne atomizuje, potvrdzuje, že je to pre ňu dôležitá, no rozhodne nie primárna téma. Daučíkovú v skutočnosti vždy zaujíma každodennosť, bežný život a jeho prežívanie – o týchto veciach však hovorí nepriamo – jazykom, ktorý nikdy nie je prvoplánový.
Predkladané dielo Bez názvu (2584) je súčasťou ucelenej série numerických malieb a kresieb, ktoré Daučíková vytvorila počas svojho pobytu v Rusku na konci osemdesiatych rokov minulého storočia. Jej tvorba z tohto obdobia je hlbokou, intímnou a zároveň politickou (občianskou) reakciou na každodennú realitu života v totalitnom režime. Opakované, rytmické radenie číslic je na jednej strane reflexiou dehumanizovanej spoločnosti, v ktorej sa hodnota a identita jedinca redukujú na obyčajné štatistické číslo, na druhej strane ostáva veľmi osobným, intímnym, až telesným prejavom. Samotný proces písania čísiel možno prirovnať k denníkovým zápiskom či dokonca meditatívnej terapii. V prostredí sovietskeho Ruska sa systematické zapisovanie číslic stalo pre Daučíkovú spôsobom, ako si napriek všetkému, čo ju obklopovalo, udržať vlastnú autonómiu. Čísla v tomto procese vedome zbavovala ich primárnej informačnej funkcie, zaujímalo ju skúmanie čisto maliarskych, resp. kaligrafických aspektov zaznamenaných znakov.
Daučíková svoje maliarske snaženie roky vnímala ako akýsi apendix – zvláštny medzistupeň medzi tvorbou (myslením) v skle a obratom k fotografii, videu a performancii. Podporoval ju v tom do istej miery aj limitovaný záujem histórie umenia – ten (až na pár výnimiek) skončil hlboko v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Väčšina malieb vlastne neopustila jej ateliér takmer tridsať rokov. Numerické kompozície pritom majú v sebe zakódované identické kvality ako jej tvorba neskoršieho obdobia. Tak ako jej profesor Václav Cigler aj Daučíková akoby vo svojej tvorivej metóde spájala konflikt dvoch princípov – dionýzovského a apolónskeho. Aj ona mimoriadne racionálne a dôsledne koexistuje povedľa živelného a emocionálneho. Jej prístup k umeniu, ako aj k životu, je komplexný – v oboch spája v jednote prekvapivo protichodné východiská. Ako píše už vo svojej diplomovej práci, „dielo je výsledkom napätia medzi náhodou a nutnosťou.“ Odhodlanie (povinnosť) pracovať, ale najmä vždy nekompromisné uvažovanie a vnímanie stavu vecí naráža v prípade maľby na svet vizuality. Hoci Daučíkovej obrazy materializujú jej konceptuálne východiská, spredmetňujú zároveň aj rozkol či skôr v tomto prípade jednotu hlavy (rácio) a tela (gesto rukou). Sú výsledkom pozoruhodnej mentálnej vyzretosti a prežitej skúsenosti (múdrosti), ktorá bude pre jej tvorbu určujúca aj v nasledujúcich etapách. ☀ Nina Gažovičová

Vystavené: Anča Dučíková: Ja si nepatrím, Aukčná spoločnosť Soga, Bratislava, 5. 9. – 13. 10. 2024, kurátorka: Nina Gažovičová
Publikované: Gažovičová, N. Ja si nepatrím. Bratislava, 2024, s. 95

Zoznam diel autora:

BEZ NÁZVU (2584)