08. December 2026, 19:00
| Poradové číslo: | 15 |
| Odhadovaná cena: | 7 000 – 9 000 € |
| Vyvolávacia cena: | 5 000 € |
Rok: 1923
Technika: Tuš na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 25,4 x 19,3 cm
Značené: Značené vpravo dole „Galanda 23“, k dielu je priložený štítok Spolku slovenských umelcov v Turčianskom sv. Martine
Popis: Mikuláš Galanda je výnimočným fenoménom slovenského výtvarného umenia – tichým titanom malej bunky organizmu európskej modernej kultúry. Jeho tvorba reprezentuje splývanie európskych avantgardných tendencií s domácimi prístupmi, pričom ťažiskom tejto syntézy sú, podľa väčšiny domácich teoretikov a teoretičiek, roky po umelcovom návrate z Prahy a jeho pedagogické pôsobenie na Škole umeleckých remesiel (ŠUR). Dovolím si však tvrdiť, že celú Galandovu tvorbu vrátane jeho budapeštianskych študentských rokov, ktoré po desaťročiach nespravodlivého obchádzania rehabilitoval Dr. Abelovský, možno považovať za most k výtvarným tendenciám Západu a avantgardám: „Galandov začiatočnícky vývinový zdvih po línii secesia – expresionizmus, rámcovaný budapeštianskym očarením secesnou rytmikou kresby Klingera, poznaním Hodlerovho symbolizmu a dovŕšený pražským stotožnením sa s melanchóliou Muncha i expresívnou kritickosťou nemeckej novej vecnosti, má očividnú analógiu v časovo súbežných úsiliach nášho secesného expresionizmu, živeného najmä príkladom maďarskej moderny.“ Tvrdenia Karola Vaculíka či Janka Alexyho o „premárnených rokoch v Budapešti“ či dokonca o „budapeštianskom omyle“ nemožno považovať za korektné. To, čo si Galanda v Pešti osvojil, je nielen relevantnou súčasťou jeho diela, ale aj svedectvom o zorientovanosti slovenských umelcov (menej umelkýň) vo viac či menej aktuálnych prúdoch európskeho výtvarného sveta ešte predtým, ako sa naše umenie začalo národne vyhraňovať a inštitucionalizovať. Napokon aj jeho ilustrácie Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí z roku 1922 nasledujú štylizáciu vlastnú európskej knižnej ilustrácii po prvej svetovej vojne.
Predkladané Ukrižovanie, resp. Golgota, je majstrovským výtvorom zrelého a z výtvarného hľadiska absolútne sebavedomého Mikuláša Galandu. Dielo – výnimočné nielen v rámci umelcovej tvorby, ale celkovo v rámci príbehu slovenského umenia – elektrizujúcim spôsobom znázorňuje žalostnú scénu ukrižovaného Ježiša Krista, oplakávaného troma Máriami. Galandova tvorba zo začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia síce výrazne komunikuje s grafickým dielom Maxa Klingera a Edvarda Muncha, no spôsob gradácie figurálnej kompozície a dramatická práca so svetlom evokujú rembrandtovskú koncepciu obrazovej výstavby. Galanda v rozpore s klasickou ikonografiou pašiovej scény uplatnil úplne nezvyčajnú skladbu postáv v tesnej blízkosti mŕtveho Krista a len tušeného kríža. Sila výrazu drobnokresby a husté, akýmisi vrstevnicami narúšané pozadie umocňujú závažnosť momentu, ktorý je božský a ľudský zároveň. Božský, lebo celý výjav sa vznáša, je priam oblakom transcendentálne osvetleným žiarou Stvoriteľa, a ľudský, lebo zachytáva smútok nad stratou jediného syna a vzácneho učiteľa... Vo výraze hlbokého žiaľu troch Márií nachádzame Galandov úprimný vzťah k ženám – matkám, ktoré umelec tak často zobrazoval. Predkladané dielo má svoj výrazový pandant v zbierke Oravskej galérie (K 861) – ide však o väčšiu a v niečom drsnejšiu kolorovanú kresbu vyjadrujúcu viac bolesť ako nádej, ktorú v našom obraze predstavujú ženy s nehou a odovzdanosťou pristupujúce k bezvládnemu telu Spasiteľa. ☀ Július Barczi
Zoznam diel autora: