08. December 2026, 19:00
| Poradové číslo: | 111 |
| Odhadovaná cena: | 3 000 – 4 000 € |
| Vyvolávacia cena: | 2 000 € |
Rok: 1963
Technika: Olej na hrubom kartóne, upevnené na kartónoe
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 16,2 x 23 cm
Značené: Značené vpravo dole „J. Koller“
Popis: Predkladaná trojica maliarskych diel nám umožňuje nahliadnuť do procesu umeleckej transformácie Júliusa Kollera (1939 – 2007), medzinárodne etablovaného predstaviteľa domácej neoavantgardy. Túto kľúčovú osobnosť slovenského výtvarného umenia približuje prostredníctvom úplných začiatkov jeho tvorby. Raritne dochované práce vznikli počas Kollerovho štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1959 – 1965), v ateliéri profesora Jána Želibského. Kompozície jasne dokumentujú postupnú premenu umelcovho tradičného uvažovania. Naznačujú, ako sa formovali základy autorského programu, ktorý sa neskôr rozvinie do jednej z najautentickejších umeleckých pozícií (nielen) v slovenskom vizuálnom umení.
Július Koller ukončil akademické školenie v roku 1965 diplomovou prácou – súborom civilistických obrazov s mestskou tematikou. Olejomaľba Rozbitý bicykel (1964) jasne dokumentuje, ako práve v tomto období dospieva k dôležitému kroku smerujúcemu k neskoršiemu narušeniu tradičnej obrazovej štruktúry – rozkladu obrazovej plochy na farebné pásy. Kompozícia zachytáva neurčité tmavé prostredie umeleckého ateliéru, garáže či dielne. Autor pracuje s redukovanou, no rafinovanou farebnou paletou, ktorej dominuje monochrómne pozadie jasne kontrastujúce s teplým okrovým tónom podlahy. Do geometricky rozvrhnutého priestoru Koller umiestňuje niekoľko objektov: rebrík (maliarske štafle?), kostru bicykla a jeho dve kolesá – jedno položené na zemi, druhé opreté o stenu. Práca s plochou, potláčanie iluzívnej hĺbky v prospech kompozičného poriadku a vecnosť zobrazenia ukazujú, ako Koller už v tomto období smeroval k analytickému chápaniu obrazu.
Kompozícia navyše potvrdzuje umelcov záujem o civilnú, každodennú realitu a bezprostredné okolie. V tom čase ho nadchýnala priemyselná krajina a proces budovania mesta, bol fascinovaný technickými a konštrukčnými prvkami, dopravou (električky, vlaky, mosty, vedenia, stĺpy, značky, mechanizmy), pričom samotná urbanizovaná infraštruktúra mu slúžila ako vnútorná výstavba obrazu. Opúšťa schematický vizuál budovania socialistickej republiky a uprednostňuje civilistický, formálne až naivistický pohľad na svet okolo seba. Toto smerovanie presne dokladá komornejšia maľba Stavba (1963). Ukazuje, ako Koller intenzívne prehodnocuje tradičné médium maľby a citlivo reaguje na vizuálne podnety mestského prostredia. Samotnej kompozícii dominuje úsporný, abstrahujúci jazyk. Koller redukuje realitu priemyselnej či mestskej výstavby do výrazných farebných plôch, ktoré prepája dynamická sieť lineárnych konštrukcií a sivých škvŕn pripomínajúcich betón či lešenie. V kompozícii Stará Moskva (1963) zasa premyslene narába s charakteristickými architektonickými prvkami – cibuľovitými kupolami a vežami – ktoré redukuje na základné geometrické tvary a plošné farebné segmenty. Koloristické riešenie je opätovne postavené na kontrastoch tlmenej tmavej (nočnej) scenérie a teplých okrových či červených tónov architektúry.
Všetky tri práce dokladajú pozoruhodný medzistupeň na autorovej ceste od klasického závesného obrazu k neskorším, neraz ťažko uchopiteľným vizuálnym formám. Dokumentujú jeho smerovanie od pozorovania maliarskeho média a jeho limitov až k pozvoľnému opúšťaniu tradičného zobrazovania na ceste k – pre jeho tvorbu takého podstatného – skúmaniu vzťahu medzi pojmom a obrazom. Vo všeobecnej rovine umožňujú sledovať moment, keď slovenská modernistická tradícia naráža na nový spôsob maliarskeho myslenia; v kontexte Kollerovej tvorby odhaľujú konkrétne mechanizmy, z ktorých neskôr vyrastie jeho autorská konceptuálna prax. ☀ Nina Gažovičová
Zoznam diel autora: