TULÁK NA LAVIČK

Rok: OKOLO 1910

Proveniencia: zbierka Dr. Lea Ringwalda, Dreeweat’s 2009, dnes súkromná zbierka na Slovensku

Technika: Olej na dreve

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 23 x 30 cm

Značené: Značené vpravo dole „Mednyánszky“, na zadnej strane pečiatka Referátu na ochranu pamiatok na Slovensku

Popis:

Po Nyuliho smrti v roku 1906 Mednyánszky intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým vyjadroval vo svojich denníkoch snahu splynúť s „čistou dušou“ svojho milovaného druha. Putoval za ním neľahkým životom a sám dobre vedel, že túto cestu nemôže skrátiť, že prerod na duchovnú bytosť nie je jednoduchý a bez úsilia a vedomej práce s vlastným vnútrom nemožno dospieť k cieľu. Autorove záznamy z rokov pred prvou svetovou vojnou sú plné naliehania na seba samého byť lepšou, duchovnejšou a čistejšou bytosťou bez pozemských záväzkov. Umelec vedel, čo hľadal a za čím sa hnal, pretože Bálint Kurdy stelesňoval ideál, ku ktorému sa túžil povzniesť. Denníky Ladislava Mednyánszkeho zo sledovaného obdobia však prinášajú aj ďalšie zaujímavé skutočnosti: maliar sa v zápiskoch natoľko oddáva vyznaniam z lásky a túžby po zosnulom priateľovi, že všetko ostatné okrem slobody (ducha) sa zdá byť podružné, ba priam nezaujímavé. Len sporadicky referuje o maliarskych motívoch, málokedy sa dotkne svojich umeleckých ambícií a stretnutiam, ktoré určite slúžili ako zdroj neskorších kompozícií, venuje minimálnu pozornosť. Vysvetlením absencie písomnej stopy v jeho pozostalosti môžu byť tisícky pokreslených strán v menších či väčších skicároch. Ďalším vysvetlením je samotné maliarske dielo, ktoré, ako to v prípade Mednyánszkeho býva zvykom, označujeme za psychologický „profil“ samotného umelca, pričom je jedno, či ide o krajinomaľbu alebo figurálne scény. Zachytával stavy videné, zažité i také, ktorým sa chcel v úsilí dosiahnuť transcendentálny príklad drahého Nyuliho bezpodmienečne vyhnúť.
Svet, ktorý vnímal mimoriadne citlivo, sa menil a človeka vnímal ako obeť nezvratných zmien: „Cestou som premýšľal o tom, prečo cítim antipatiu k modernizmu. Dospel som k výsledku, že je to, takpovediac, zánik osobnosti a to na mňa pôsobí deprimujúco. Je to príliš veľký štátny alebo spoločenský organizmus, separujúci sa od ľudstva a zvrhávajúci sa na moc alebo silu, ktorá dokonale protirečí jeho záujmom. V rámci svojho vývoja sa pustí istým smerom, ktorý sa spočiatku zhoduje so záujmami jedného človeka alebo viacerých ľudí, ale neskôr sa už stáva neovládateľným tak, ako raz už hodený kameň alebo vystrelený náboj uvádza do pohybu tie najprotikladnejšie úsilia a takpovediac zhromaždí silu všetkých proti všetkým“ (2. 11. 1913). Mednyánszkeho život bol postavený na putovaní naprieč monarchiou a na neprestajnom presúvaní sa z jedného bodu do druhého, od jednej spomienky na Nyuliho k druhej a stále dookola. Starnúci barón takto krúžil okolo viedenských Rudolfových kasární (kde sa s Bálintom zoznámil), prechádzal sa v mestských parkoch, vozil sa vlakmi a električkami po Viedni, Budapešti či Temešvári a popritom neustále sledoval okoloidúcich: „Po kúpeli som sa prechádzal popri Bége [Bega, rieka pretekajúca Temešvárom, dnes Timisoara v Rumunsku, pozn. J. B.] a našiel som dobrý a vďačný motív, ktorý som dnes predpoludním namaľoval. Cestou späť som nasadol do električky, aby som si do hotela odniesol veci nakúpené u Marosiho. Neďaleko centra mesta som videl naozaj malebného človeka [deltou L. M. označuje telesnú, sexuálnu príťažlivosť, vzrušenie, pozn. J. B.], ktorý prichádzal s nejakým vojakom. Vystúpil som, aby som videl vec jasnejšie. V parku som ich predbehol a oslovil, dal som im nejaké peniaze a otočil som sa. Na lavici sedel akýsi mladík, trochu ošumelý, skoro tulák. Zoznámili sme sa, volá sa Mészáros, jedno oko mal opuchnuté. Odprevadil ma po električku“ (po 28. 7. 1913). Krátka známosť s Mészárosom pokračovala až do konca Mednyánszkeho pobytu v Temešvári a je viac než isté, že umelec pôvodne stavebného kresliča zachytil v podobe skice alebo maľby.
Mednyánszkeho záujem o človeka však nesúvisí s jeho pokročilým vekom – sprevádzal ho celý život – a umenie, ktoré bolo jeho výsledkom, mu prinieslo aj uznanie. Na jeho jedinej samostatnej výstave v Paríži v roku 1897 v Galerie Georges Petit najväčšiu pozornosť kritiky vzbudili štúdie hláv, „... medzi ktorými vynikali tie, ktoré zobrazovali desivých mladých tulákov z okrajov mesta, pripomínajúcich skazenosť mladého veku a biednosť dospievajúcich... Prichádzame na to, usvedčujúc pritom autora, že nám s potešením predkladá tieto bledé mladé stvorenia s červenými očami a nosmi, s chudými postavami, ostrými ako britva, vzdornými ústami, s pohľadom do budúcnosti v očiach pod čapicou, nazerajúcich na život, v ktorom človek je a pije, a kým v opojení trávia nočné hodiny utrpenia na vonkajších bulvároch, otrhaní, šedí, splynú s pochmúrnou temnotou“ (Adrien Remacle). Východisko Mednyánszkeho neskoršej figurálnej tvorby je teda zrejmé. Vo svojich obrazoch z rokov 1910 – 1914 jednoznačne nadviaže na vlastný vyostrený pohľad na človeka žijúceho v biede a formovaného biedou. Diela Pri stene a Tulák na lavičke sú jednými z vrcholných diel nášho nepochybne najvýznamnejšieho umelca druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia.
Mednyánszkeho univerzalizmus umožňuje chápať zobrazeného tuláka, pochybného mladíka, démona či obyčajného vreckára aj mimo zložitých reálií začiatku minulého storočia. Chudoba a vylúčenosť totiž nie sú výdobytkom 19. storočia, vtedy sa len začali pomenúvať a chápať z hľadiska spoločenských premien, no ľudský základ ostáva naprieč dejinami rovnaký, a to aj dnes. Obraz Pri stene publikovaný v monografii Erna Kállaia z roku 1943 umenovedec chápe viac cez prizmu farieb – ostatne v konzervatívnom Maďarskom kráľovstve, kde stále zohrávala dôležitú úlohu šľachta, ku ktorej Mednyánszky patril, nebolo veľmi žiaduce do hĺbky analyzovať charakter zobrazeného, a tak Kállai upozorňuje na farby: „Jeho duchovný rozlet bol o to smelší, o čo viac a čistejších a žiarivejších farieb dúhy použil. Starnúci Mednyánszky obdivuhodne rozumel tomu, ako pre mladé umenie nového storočia svojským spôsobom sprostredkovať hĺbku vlastnej tvorby prostredníctvom farieb. V tom spočíva dojemné, mystické čaro figurálnych obrazov z rokov 1910 – 1914. Najsilnejšou účinnou látkou ,hypnotickej‘ či ,psychosugestívnej‘ sily, o ktorú sa vo svojej neskorej tvorbe podľa denníkových záznamov usiloval, bola práve farba.“ A áno, farbám sa v tomto období významne venuje aj samotný Mednyánszky, ktorý smelým – majstrovským narábaním so štetcom len podporuje expresívnu silu farebnej škály uplatnenej na oboch predkladaných olejoch. Na jednom sedí tulák so sklonenou hlavou na lavičke v okrovo-tyrkysovo-zelenkavej hmle, na druhom drzo stojí s červenými rukami pri tele i na múre, s tvárou démonicky zmenenou, na modrom rozmaľovanom pozadí s karmínovými šmuhami. Identita týchto „duší“ nie je a ani nechce byť konkrétna. Sú všeobecnou definíciou niečoho pochmúrneho a poľutovaniahodného, platnou dnes i v budúcnosti. Obrazy otrhancov a deklasovaných jedincov sú prítomné v 19. a na začiatku 20. storočia v príbehu umenia každého národa/štátu, no výnimočná, v niečom sebabičujúca presvedčivosť podania tohto motívu sa Mednyánszkemu nedá odoprieť.
Vyššie citovaný Francúz Remacle začína svoju sugestívnu kritiku v Paríži vystavených umelcových obrazov slovami, ktoré sa opierajú o jeho exotický pôvod: „Na jeho Karpatskom cykle vidíme okrem vízie majestátnej, nedotknutej prírody, kde sa vo svojej osihotenosti potĺka uhorský národ a duch uhorskej aristokracie, aj sprvu pokojnejšou sa zdajúcu uhorskú krajinu... Priam prehnaný tragický modernizmus jeho hláv sa zarážajúco podobá na zobrazenia Karpát a ich znepokojujúcu, krvavú náladu...“ Keď Nobelovu cenu za literatúru získal geniálny maďarský spisovateľ László Krasznahorkai, svetová kritika nečakane vyzdvihovala predovšetkým jeho schopnosť uchopiť a veľkolepo opísať beznádejnú, apokalyptickú krajinu a jej obyvateľov. Jeho Melanchólia vzdoru a ešte viac Satanské tango súčasným literárnym jazykom pracujú s tým, čo s najväčšou pravdepodobnosťou Ladislav Mednyánszky zachytával ako výtvarný umelec – s ľuďmi v totálnej biede a duševnej nahote, ktorých mená nepoznáme a ktorých hrozné postavenie, či skôr nezáujem oň, sú našou kolektívnou vinou. ☀ Július Barczi

Publikované: Artmagazin č. 35, s. 18-27. 2010

Zoznam diel autora:

Štúdia domuŠtúdia oráčaPri horskom potokuŠtúdia portáluŠtúdia hlavy paholkaŠtúdie starcovHlava muža (štúdia)Vnútro lesaTatryMočaristá krajinaPastierska idylaPaholokSediaciHorská pastvinaŠtúdie postáv I.Štúdia postáv II.Rybárska usadlosťPortrét vojaka (Hrubik András)Barbizonský les(Folio) Skice antickej sochyŠtúdia muža vo vojenskom kabáte - FajčiarTvár mladého mužaŠtúdie mužských profilovFajčiar v klobúku - Štúdie ranenýchŠtúdie mužských hlávŠtúdie hláv - Štúdie profilov(Folio) Štúdie mužských hláv - Skica ku Kupcovi benátskemu - Muž v prilbeMladý muž s fúzami - Skice trpiacichPortrét kňaza – Skice rúk a nôhStarec z trištvrteprofiluPaholok v klobúku z profilu - Figurálne štúdieVývratZamyslený dôstojník nad knihouPaholok z trištvrte profilu v klobúkuFúzatý muž z profiluMuž s perom v klobúkuMuž v pásikavom odeve (zápasník) - Dedinský chlapecMuž s cigaretou v špičkeSkica mladíka s cigarouFúzatý muž z profile - Skica sediaceho odsúdenéhoJani Tomes - Mladý muž v čiapkePaholok s kalapomLokaj v klobúku - Budapeštiansky chlapec(Folio) Pastierik s píšťalkou a sediaci paholok - Portrét chlapca v saku - Skice nôh a figúryDent du MidiŠtúdie mužských hlávFrancúzsky vidiekHorská krajinaNa výlete v horáchPostava mužaLesný potokSuchý stromFigurálne štúdieZasnežené horyPredjarie v AlpáchDvorHorský potok v hmleZimaBožia mukaPri ohníkuZimný potokMočaristá krajina na jeseňFajčiaci dôstojníkStarecŠtúdia vojakaŠtúdia vojakovŠtúdia šabliaraV zákopeZasnežené kočiarePri riekeVnútro lesaChlapec v klobúkuZelená lúka so stromamiŠtúdia stojaceho mužaSkice vojakovRanenýLávkaHmlisté ránoPotok v mesačnom sviteV parkuZimná BudapešťPostava na mostePri vodnom mlyneAlegória smrti a nového životaStádo pred búrkouHmlistá lesná krajina pri riekeStromy pri rieke v zimeTatranská krajina v mesačnom sviteSmrečinyVnútro lesaTri brezyKryhy na riekeČasť parku v Strážkach I.Časť parku v StrážkachSpútaný (štúdia mužského aktu)Spútaný mužský akt (Kone)Štúdia nahého muža I.Mužský poloaktSediaci mužský akt I. (sediaci mužský akt II. – skicovitejšia).Skica – sediaci akt (Štúdia hlavy)Akt chlapcaŠtúdia bojovníka I. (Štúdia bojovníka II. – skicovitejšia)ŠermiarDohoda. HrobárikKľačiaci chlapecSmrť starca - Smrť umelcovho otca (štúdia)Starec a smrť I.Starec a smrť II.Odpočívajúci mládenec I. (Odpočívajúci mládenec II. – skicovitejšia).Odpočívajúci mládenec II.Mládenec ležiaci na bruchu (figurálne štúdie)Rozjímajúci mládenec. PlachetnicaMládenec v halenke opierajúci sa o lakeť. RybárikSediaci mládenec. Sediaci mužský aktTrpiaci (Alegorická scéna)Trpiaci (štúdie hláv)Dobrý a zlý duchŠach so smrťouModliaci sa I.Modliaci sa II.Ženy pri kríži (Pohreb?)StarenaLesná stráňLesná cesta po daždiHorský potok so skalnatým korytomTatranská krajina na jarV lese pri ohniSkorá jar v tatranskej krajineČln na lesnom potokuStudenovodský potokParkZrúcanina na kopciCitadella na Gellérthegyi II.Hradná zrúcaninaSkalnatá krajinaKrajina s horamiZasnežený hospodársky dvorZrúcané hradné múryZrúcaninaZrúcanina na kopciPohľad na Budapešť (štúdia maľby)Mesto pri jazereBrána beckovského hraduŠtúdie krajiny so zrúcaninou hradu (Beckov) – obojstrannéGotická kaplnkaKrajina pri jazereVodný mlynKaštieľ v StrážkachKaštieľ v Strážkach I.Kaštieľ v Strážkach II.Kaštieľ v Strážkach III.Kaštieľ v Strážkach IV.Brezový les (ilustrácia ku knihe Osztákmagyar Monarchia...)Kresbové štúdie motívov zo Strážok (s autorovými poznámkami)Štúdie stromu (skice).Pavlačový domDomček popri potokuSkice mládenca a krajinyOdmäk v horáchZávejeZima na dedineZasnežené smrekyPo polnočnej omši I.Po polnočnej omši II.Po polnočnej omši III.Trh v SzolnokuSlovenský mládenec v klobúčikuDžokej – štúdia hlavyŠtúdia hlavy slovenského chlapcaChlapec v klobúkuPri pijatikeHasič (Kominár)Slovenský mládenec z profiluVidiečan v klobúkuŠtúdia hlavy z profiluSediaci pri ohniNa schôdziMládenec opierajúci sa o palicu (Figurálne štúdie)Sediaci mládenec (Žena v tureckom sede, štúdia hlavy)Stará žena v lese (na posede, skice)Denník s gréckymi písmenamiFigurálne skicePohľad na BakarFigurálne skiceZarastený fúzatý muž v klobúku. Podobná skica ležiacehoFigurálne skice, pijan absintu. Márnotratný synZarmútený horal so sekerou. Skica vojakaFigurálne skiceVoly, záprahMládenec opierajúci sa o zábradlieBoxer (Štúdie nôh a hlavy)Opierajúci saDenníkové zápisky s gréckymi písmenami (Figurálne skice)Hlava chlapcaMládenec sediaci pri stoleProfil chlapca zľava (Štúdia krajiny)Muž opierajúci sa o lakeťSediaci mládenec. Železnica v horáchPortrét mužaŽenský portrétŽena z profiluPortrét Zsigmonda Justha (?)Hlava tuláka (Mefisto)Cigán v uniformeLetné kukuričné poleZimná tatranská krajinaKrajina s mostomMuž v klobúkuPortrét Andrása HrubikaÚdolie v mesačnom sviteDravá riekaPri jazierku v leseSúmrak pod hradom BeckovKrojovaný chlapec s vojenskou čiapkou a cigaretouPaholok v klobúkuTrajaTulák pri ohniJarKrajinaTatranská krajinaFigurálne štúdieChlapec v klobúčikuChlapec s fajkouKrajinaZasnežené tatranské štíty nad riekou PopradPri zrúcanine hraduV leseBroskyňový trh v KecskeméteZimná BudapešťStromy v leseJar v sadeZlatý meander riekyStromy pri rieke VáhOd TrenčínaVojaci v zákopeV táborePortrét paholkaPortrét muža v klobúkuKrajina od TrenčínaKríž pod bralom (z južného Anglicka)Postavy na moste nad potokomÚdolie VáhuČavargóšHlava čavargóšaMočaristá krajinaOdraz skaly na hladine riekyPred búrkouJar v TatráchStromy pri riekeVojenský táborLesné zátišieFigurálne štúdieFajčiar v klobúkuDievča na lávke (Nad vodopádom)Jar (Hrad Beckov)Hlava mladého mužaSúmračná krajinaZlatistý svit v zimnom leseHlboko v leseŠach so smrťouDom pri potokuJazierko v lesePlachetniceNa kraji lesaVojnový skicár (78 kresieb)Stromy pri riekeZimná krajinaHorská bystrinaRieka Poprad v TatráchJar v sadeRozvodnený potokJesenný lesNa strážiMuž v klobúčikuTraja (Pri stole)Hrad Beckov - zrúcanina I.Hrad Beckov - zrúcanina II.VodopádNížinatá krajinaVečerný lesPodvečerBrezyNa móle (Búrka)Vojenský táborTulák pri ohniS povozomVojak v zákopeTulákHrad BeckovMladý muž s fajkouSediaci mužŽelezné vráta na DunajiMočaristá krajinaV táboreZápad slnkaPri jazereRiečna krajinaMladík v baraniciSediaci mužHrad BeckovOdmäkNížinatá krajinaZimná krajinaHlava starého mužaVojakCigán v uniformeHlava tulákaStromy pri riekePredjarieTri brezyZurčiaci potok (Csobogó patak)Večerný lesSmutné vŕby nad jazierkomHlava starého mužaNa okraji lesaPohľad na mestečkoPohľad zo zvonice StrážkyHorská krajinaStromZrúcaniny hradu Beckov I.Zrúcaniny hradu Beckov II.Jeseň pri ZürichuŽenevskí rybáriPodvečer pri hrade ChillonDetail opevnenia - Strážky I.Detail opevnenia - Strážky II.Detail opevnenia - Strážky III.V zámockom parku - Le ChatelardHorská usadlosť (Podľa maliara Ulricha)Na okraji lesaVojnová zimaPrístav v TalianskuLa Rochelle II.La Rochelle IV.La Rochelle III.Park v StrážkachPark v kaštieli StrážkySad pod horouLesný potokSad za dedinouHorská lúkaOsamelý stromZ parku v StrážkachLa Rochelle I.Okno v StrážkachPoľná cestaNávrat domovMuž s cigaretouMuž s fajkouFigurálne štúdieZamyslenýZápad slnka v leseÚdolie VáhuOšetrovanie raneného – mučenie zajatcaNa strážiCháronJar v sadeSadLetná krajinaHorský vodopádHlboko v lesePortrét chlapcaMuž s cigaretouMotív zo StrážokKaštieľ v Strážkach Tiahnúci vojaciNa okraji lesaLetná krajinaTaliansky motívNa okraji brezového hájaHrad StrečnoPortrét mladého mužaHlava muža s baranicouDvajaSamotaHrad StrečnoZimné TatryŽidovský cintorín v BeckoveHorský potokNa okraji lesaPovažská krajina za súmrakuKrajina pri DunajiZasnežená lávka v leseLesný potokKaštieľ v StrážkachV horáchPortrét muža z poloprofiluHlavaPortrét mladého mužaPri potoku v dolineMotív z BeckovaMladý cigánPredjariePohľad zo zvonice v StrážkachPortrét staršieho muža (Žigmund Oppenheimer?)Stojaci akt starého mužaDvaja nad rozbúreným potokomSkicárNa okraji dedinyNa vidiekuTraja v leseJar pod Beckovským hradomSediaci paholokPortrét chlapcaZrúcaninaJesenná krajina so stromamiPri riekeZlatistá krajinaMuž s fajkouŠtúdie tváríLežiaci paholkoviaMuž v čiapkePaholok pri vodopádeMuž v klobúkuRuiny Beckovského hraduBeckovské zrúcaninyMuž s perom v klobúkuPaholok na úbočíChlapec pri ohniHlava muža v červenomV SADEHRAD BECKOVCHLAPEC V KLOBÚKUMOŽNO NIEKTO PRÍDESTAREC A SMRŤ INA BREHU RIEKYTATRY PO BÚRKE (TATRANSKÁ KRAJINA)LEVOČALOKAJ V KLOBÚKUZAMYSLENÝ DÔSTOJNÍK NAD KNIHOUZ BUDÍNASPIACIPASTIERIK S PÍŠŤALKOUHLAVA VOJAKAPAHOLOK V KLOBÚKUVYSOKÉ TATRYTULÁK NA LAVIČKPRI STENE