Značené: Značené vľavo hore „Mudroch“, na zadnej strane „Mudroch“ a štítok NP Dielo
Popis: Zátišie od Mudrocha je obraz, ktorý by sme mohli nazvať talizmanom, a to nielen pre rozmery a doslova pôvabné zobrazenie motívu. Je talizmanom vzhľadom na autorovu tvorbu, v ktorej bolo zátišie jednou z nosných tém. Toto konkrétne zátišie je namaľované spôsobom typickým pre ikonické kytice – je špeciálne. Tmavé pozadie a žiarivé jablká sú posunom oproti typicky kubizujúcim zátišiam, často so „španielsky“ čiernou orámovanými prvkami. Prax rámovať na obraze motív čiernou linkou uviedli do praxe tzv. francúzski Španieli, ktorých dielo Mudrocha ovplyvnilo. Keď Karol Vaculík použil pri hodnotení tvorby predstaviteľov Generácie 1909, ku ktorej Ján Mudroch patril, termín „skutočnostné“ umenie, terminologickú definíciu označenia nespresňoval. No môže ju spresniť tento obraz. Jablká na tanieri sú skutočné, ale túto skutočnosť autor používa ako príležitosť – príležitosť pre maliarsku eskapádu a metaforu. To je zjavnejšie, ak ho porovnáme s obrazom Zátišie z roku 1952 (Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa), ktorý už inklinuje k požiadavkám socialistického realizmu (sorely). Ak ich položíme vedľa seba, symbolická rovina „nášho“ obrazu, ale aj jeho tajomná nástojčivosť sú evidentné. Aj gradácia farieb – okrový podstavec, biely tanier, žlté jablká, červené jablko na čiernom „récamierovskom“ pozadí – je dialógom s európskymi dejinami maliarstva. Silu tohto diela zvýrazňuje práve neskoršia premena autorovej tvorby a maľba „sorelových“ zátiší. Toto zátišie je „skutočnostné“, pretože ide o realitu maliarstva v avantgardnom slova zmysle – skutočnosti maliarskeho obrazu ako novej prírody. Z hľadiska zátišia v maliarovej tvorbe je tento obraz jedinečným – na jednej strane predstavuje odklon od „španielskeho kubizmu“, na druhej strane predznamenáva to, čo pokladáme u Mudrocha za jeho jedinečnú manieru. ☀ Alexandra Kusá