GIULETTA (MLADÁ BENÁTČANKA)

Rok: 1886

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 63,5 x 49,5 cm

Značené: Značené vpravo dole „Dom. Skutezky 1886“

Popis:

Skutetzkého ukotvenie na slovenskom trhu s umením je zrkadlom jeho pozície v našej umenovede. Je jedným z mála maliarov, ktorí nám z 19. storočia zostali, bol kľúčovým autorom začiatkov inštitucionalizácie slovenského umenia a v neposlednom rade, vďaka osudom svojich potomkov, sa zaradil do panteónu hrdinov a obetí poznačených fašizmom. Napriek tomu, že od roku 1954 sme neboli schopní vydať novú monografiu jeho diela a reprezentatívnu výstavu mapujúcu jeho tvorbu si už nikto nepamätá, zostáva hlboko zapísaný v povedomí zberateľov a zberateliek. Jeho význam prekračuje súčasné hranice Slovenska, čo z neho robí atraktívneho umelca aj z hľadiska medzinárodných hráčov na trhu. Skutetzky patril k tým autorom, po ktorých s radosťou a pomerne často v rokoch 1980 – 2005 siahali aj také aukčné domy ako Sotheby’s či Christie’s. Práve v Christie’s sa pred 25 rokmi objavila aj naša Mladá Benátčanka (pod názvom Contemplation). Po tom, ako sa aj naše trhové prostredie emancipovalo a prebralo na seba úlohy, ktoré dovtedy pri vybraných autoroch plnil západoeurópsky trh s umením, našiel Skutetzky pevné zázemie v Budapešti, vo Viedni a napokon aj v Bratislave. Ceny jeho maliarsky kvalitatívne najlepších prác dosahujú 50- až 60 000 €, pričom najvyššie predaje presahujú na aukciách 120 000 €, v prípade súkromných predajov aj 150 000 €. Skutetzky teda patrí k špičke nášho maliarstva a vďaka jeho dielam máme vhľad do viacerých problematík kultúrnych dejín. Ním vytvorené zobrazenia žien ponúkajú vzrušujúcu sondu do vývoja konzervatívnych i otvorenejších tendencií v meštianskej spoločnosti i vo vnímaní rodových stereotypov.
Dejiny výtvarného umenia poznajú nepreberné množstvo zobrazení žien pri rôznych formách duševných aktivít a stavov. Ide síce o nesúrodú množinu diel z rôznych období, no majú jedného spoločného menovateľa – pôvod v prvom hriechu, spôsobenom Evou, v zázračnom počatí a porodení Ježiša Krista Pannou Máriou i v obrátení a príbehu hriešnice Márie Magdalény. Modliaca sa (meditujúca?) žena sa stala akousi univerzálnou odpoveďou na mužské zlyhania (a túžby), ktorých výtvarná podoba v umení do nástupu moderného – avantgardného umenia prakticky chýba. Ešte aj šialený Nero vystupuje na obrazoch horiaceho Ríma viac heroicky ako porazenecky, i keď dnes už vieme, že táto legenda sa nezakladá na pravde, hoci jeho vláda bola krutá a nevyspytateľná. Vo všeobecnosti prijatá selekcia na mužov z Marsu a ženy z Venuše, teda na nežnejšie pohlavie a to druhé, má na svedomí klišé v ikonografii, keď pri spovedi či modlitbe vidíme prevažne iba ženy. Kým v staršom umení prevládajú príbehy svätíc, od konca 18. storočia pribúdajú ženy zo svetského prostredia a dokonca aj také, ktorých psychický stav nesúvisí so žiadnou formou pobožnosti. Tak ako David Friedrich Caspar prichádza s typom „Rückenfigur“, teda mužských figúr od chrbta, v službách akéhosi romantického rozjímania nad človekom a prírodou, o dve generácie neskôr sa na plátnach Dána Vilhelma Hammershøia otočia chrbtom aj ženy, no namiesto kontemplácie sa skôr odpájajú – disociujú. Akokoľvek sa nám zdá, že Skutetzky s týmto nemá nič spoločné, nedá sa mu uprieť znalosť trendov v umení a aj keď nesústredená a v životnom diele roztrúsená línia záujmu o intímne prežívanie človeka. Takýto obsah je v jeho umení niekedy viac, inokedy menej prítomný – od mladých Benátčaniek až po zadumaných medených kováčov a kotlárov zo Starej Hory.
Diel Dominika Skutetzkého je na trhu s umením čoraz menej – na jednej strane ide o prirodzený jav, ktorý súvisí s pribúdaním rokov od smrti autora, na strane druhej je obrazov celkovo málo, lebo umelcova pozostalosť bola v dôsledku brutálnych politických zmien roztratená a s veľkou pravdepodobnosťou sčasti aj zničená. Predkladané dielo s názvom Giuletta alebo Mladá Benátčanka je vzácnym príkladom maľby, ktorá vznikla počas umelcovho pôsobenia v Taliansku (tretí pobyt do 1889). Jeho tvorba síce bola poháňaná komerciou, no to, čo jej dodáva výnimočnosť, je práve zachytenie ducha dobových premien.
Prostredie, v ktorom sa Skutetzky ocitol v Benátkach, bolo formované predovšetkým silnou umeleckou tradíciou, čulým cestovným ruchom a s tým súvisiacim obchodom – okrem iného aj s výtvarným umením. Nemal ani 30 a už sa o neho zaujímal aj jeden z najvýznamnejších parížskych dealerov umenia Jean-Baptiste Adolphe Goupil, ktorý mu v liste z roku 1879 poradil: „Obraz s modliacim sa mladým dievčaťom s Chrámom svätého Marka v pozadí by sa dal dobre predať... Želáme si od Vás príjemné obrazy, pekné ženy... Pán Zezzos [Alessandro Zezzos (1848 – 1914), taliansky maliar, s ktorým mal Skutetzky spoločný ateliér, pozn. J. B.] Vám povie, aký druh potrebujeme.“ Pokiaľ išlo o rady, Zezzos bol skutočne povolaný. Jeho tvorbu predstavujú takmer výlučne portréty žien a žánrové scény so ženami namaľované s výrazne komerčným zámerom. V Benátkach však nebol ani zďaleka jediný a ani u Skutetzkého nemožno vylúčiť aj motiváciu (okrem fascinácie Talianskom) zarobiť si peniaze vlastnou tvorbou.
Skutetzky je však iný – nepodľahol uvoľnenej arogantnej maľbe, neprepadol typickej talianskej, dobovo žiadanej žiarivosti, zostal Stredoeurópanom s hlbokými väzbami na akademické školenie v Mníchove a vo Viedni. Dal si záležať na líniách – ostrosti a rozhraní tvarov a presnej definícii objemov. Dôkladne odpozoroval fyziognómiu talianskych žien a v pohľade mladej dievčiny zachytil aj akúsi ľahkosť zmiešanú s oddanosťou nejakej myšlienke. Jej biela šatka posiata drobnými fialkami odkazuje na jej status slobodnej ženy a zároveň ju jasne oddeľuje od žien polosveta, ktoré mali striktne zakázané zakrývať si hlavu textíliou bielej farby. Poznanie Skutetzkého tvorby a ňou sprostredkovaných veselších námetov dovoľuje špekulovať o tom, či náhodou nerozjíma nad svojím budúcim manželom. Netrápi ju osud inej ženy – zrútenej na kolenách pred oltárom Baziliky sv. Marca, kde je táto scéna situovaná. Predkladaná maľba je tak kompromisom medzi takmer frivolnými portrétmi žien a obrazmi modliacich sa, ktoré aj keď boli dobovo žiadané neobchádzali autorov záujem o ľudí. ☀ Július Barczi

Vystavené: Neznáme portréty II, Banská Bystrica, 2018

Zoznam diel autora:

PRI OBEDEGIULETTA (MLADÁ BENÁTČANKA)