ZÁPRAH ČIERNYCH MOTÝĽOV

Rok: 1988

Technika: Olej na plátne, upevnené na lepenke

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 50 x 70 cm

Značené: Značené vľavo dole „Spannerová 1988“

Popis: Pri mene Edity Spannerovej sa mnohým ako prvé vybavia jej charakteristické portréty útlych žien zahľadených do neznáma s hlbokými očami bez zreničiek. V aktuálnej kolekcii však predstavujeme dve z jej imaginatívnych kompozícií, ktoré presvedčivo zrkadlia autorkin osobitý výtvarný program založený na lyrickej obrazotvornosti a poetizujúcej estetike. Spannerová sa od detstva intenzívne venovala kresbe. Študovala na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti (1934 – 1938 a 1941 – 1943), kde sa zdokonaľovala predovšetkým po technickej stránke (grafické oddelenie K. Koffána). Až po návrate do rodného Prešova sa začala oboznamovať s technikou olejomaľby. Od šesťdesiatych rokov začala v tvorbe výraznejšie uplatňovať imaginatívnu zložku. Čerpala z vlastnej poetickej predstavy, čím vytvárala svojskú „spannerovskú“ štylizáciu, ktorá je ľahko rozpoznateľná prepájaním reálnych prvkov s fantazijnými/snovými motívmi. Blízka jej je tmavšia, tlmená farebná paleta, prostredníctvom ktorej dosahuje takmer metafyzické vyznenie. Spannerovej diela pôsobia tajomne, miestami znepokojivo a melancholicky. Dôležitú úlohu v jej kompozíciách zohráva detail či „rekvizita“ (okuliare, hodinky, jablko, kocky), ktorá často nesie symbolický význam. V osemdesiatych rokoch už autorka nepociťuje potrebu zobrazovať ľudské figúry a v jej tvorbe sú výraznejšie zastúpené zátišia. V diele Osud sa pozornosť sústreďuje na červenú kocku, ktorú autorka stavia do významového centra kompozície. Kocka ostro vystupujúca z takmer monochromatického pozadia predstavuje symbol náhody a nepredvídateľnosti. Už samotný názov diela nás nabáda k otázke, do akej miery máme svoj život vo vlastných rukách a do akej miery ho určujú okolnosti. Dielo možno čítať ako metaforu ľudského života. Odkazujúc na známy výrok Cézara „kocky sú hodené“ Spannerová podnecuje diváka k zamysleniu nad vlastnými rozhodnutiami. Rovnako aj v obraze Záprah čiernych motýľov uplatňuje osobitý spôsob práce s náznakom a metaforou. Osamelý voz zasadený do otvorenej krajiny a čierne motýle vytvárajú snovú kompozíciu s tajomným a mierne znepokojivým vyznením. Aj napriek harmonicky vyskladanému obrazu v ňom nemožno prehliadnuť isté napätie. Nejednoznačnosťou zobrazenia autorka ponecháva priestor pre vlastnú interpretáciu, čím stimuluje divákovu predstavivosť. Spannerová sa vo svojej tvorbe vyjadruje poeticko-filozoficky. Jej obrazy neponúkajú jednoznačné odpovede, kladú otázky. Ako sama uviedla: „Vždy som sa usilovala svojimi obrazmi vypovedať nejakú myšlienku alebo aspoň zachytiť duševné rozpoloženie človeka. Každá etapa môjho života je zaznamenaná aj na mojich obrazoch – nad čím som premýšľala, čím som sa trápila, z čoho som sa tešila.“ Diela Edity Spannerovej sa tak stávajú sondou nielen do duše ženy, ale aj do širších medziľudských vzťahov.☀ Simona Pallesichová

Zoznam diel autora:

BlaženaZamyslená v modromOdmietanieRozkvitnutá jabloňMelanchóliaŽena v ružovej šatkeMelanchóliaMatka s dieťaťomŽenaŽena so závojomZadumanáZamyslenáMelanchóliaMatkaNesmeláKapucňaDievčaŽena s podopretou hlavouDievča v zelenomDievča s oranžovou šatkouDievča v okneMaturantkaZadumanáMatkaPaličkárkaNesebarPortrét ženy s červenými vlasmiZamyslenáZamyslená IIZamyslená IPortrét tmavovláskyŽena s kvetomZamyslenáDievča s vážkouZasnená rusovláskaZamyslenáDievča s vážkouVo vetreMedailónikŽena v zelenomZamyslenáŽena so zeleným závojomPrvá jarná snežienkaZÁPRAH ČIERNYCH MOTÝĽOVOSUD