HOPE?

Rok: 2025

Technika: Olej, ceruza, koláž na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 100 x 70 cm

Značené: Značené vpravo dole „J. Želibská“, na zadnej strane „Želibská Hope? 2025“

Popis:

Jana Želibská je legendou, kľúčovou osobnosťou domácej neoavantgardy a významnou predstaviteľkou neoficiálnej scény – umenia akcie a konceptu konca šesťdesiatych rokov 20. storočia. Jej tvorba sa od počiatku vyznačovala multimediálnym charakterom, sprevádzal ju odklon od tradičného grafického školenia v prospech nových foriem umeleckého vyjadrovania. Želibská začala experimentovať s maľbou a grafikou, no od plošných realizácií rýchlo prešla k monumentálnym environmentom s využitím v tom čase netypických postupov a materiálov (ready-made, zrkadlá, plastické hmoty a pod.). Programovo sa orientovala na progresívne výtvarné prejavy – okrem fotografie, tvorby objektov a inštalácií jej dielo zahŕňa akčné umenie, performanciu či body art. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa sústreďuje na oblasť videa, stala sa priekopníčkou multimediálnych inštalácií, v ktorých prepája rozličné médiá a spôsoby umeleckého vyjadrenia.
Už jej debutová interaktívna výstava Možnosť odkrývania (1967) v Galérii Cypriána Majerníka spôsobila na domácej scéne výrazný rozruch. Kombinácia paravánov so znázornením monumentálnych schematizovaných ženských aktov a zvýrazneným symbolom genitálií (Venuša, 1967) a plošných obrazových antropometrií – nakreslené obrysy živého modelu, ktoré spoločne smerovali k voyeristickému zážitku (záclonky [s možnosťou odkrývania], symbolika kvetov, pohľad cez malý otvor ústredného objektu) publikum šokovali. Dobová kritika jej inštaláciu vnímala ako konfrontáciu „večnej inšpirácie umenia“ s realitou odľudštenej ženskosti. Pritom Želibská k tejto téme – a neskôr aj k ďalším – pristupovala skôr s humorom a iróniou; celkovo s tendenciou nebrať veci príliš vážne. Vždy išla nekonvenčne vlastnou cestou, bolo pre ňu prirodzené vstupovať do zakázaných či neprebádaných teritórií, provokovať – v tom bola na domácej scéne do istej miery solitérna. Tabu prekračovala nielen výberom tém a motívov, ale aj formálnym prejavom. Otvorene hovorila o erotike, sexualite; ironizovala pokrytectvo v tejto oblasti.
Dielo Hope? charakteristicky dokladá spôsob vizuálneho uvažovania Jany Želibskej. Umelkyňa dlhodobo vo svojich dielach spája esteticky pôsobivý výraz s otvorenou spoločenskou a politickou výpoveďou, ale aj dvojznačnosťou a jemným sarkazmom. V prítomnej kompozícii autorka príznačne prepája symboliku prírody a ženskej telesnosti. Maľba priamo súvisí s jej ostatným výstavným projektom The World. Beznádej – Nádej, ktorý je úvahou o súčasnom svete hlboko narušenom krízou, neistotou, ako aj stratou hodnôt. Želibská ho prezentovala v marci tohto roku v Gandy Gallery. Priestor galérie poňala ako celistvú inštaláciu, ktorú rozvíja v troch samostatných výjavoch, pričom prítomná maľba dopovedá tretí obraz s názvom Nádej ako klíčenie budúcnosti. Kurátorka výstavy Lucia Gregorová Stach finálny obraz definuje takto: „Zelená miestnosť nesie energiu nádeje. Klíči zo sedimentov prežitého, z dna Pandorinej skrinky zla a rozkladu. Kvet má u Želibskej dlhú genealógiu ako erotický, telesný, ženský, feministický a politický znak s rôznymi vrstvami čítania. Tu kvety symbolizujú obnovujúcu sa večnosť nádeje a zároveň aj jej nesmrteľnú krásu. Nádej sa v tejto miestnosti formuje ako sila kultivácie. Vyrastá z poznania a zo skúsenosti. Budúcnosť nevzniká mimo krízy, ale z jej spracovania, zo schopnosti uchovať citlivosť, pestovať hodnoty a dávať nový priestor zmyslu aj v horších časoch. Jana Želibská vytvorila prostredie, ktoré akoby súčasne myslí a cíti. Súčasnú kultúrnu situáciu na Slovensku a vo svete neukazuje opisne, ale kondenzuje ju do obrazov, ktoré hovoria o pamäti aj o horizonte budúcnosti. Beznádej a nádej sa tu ukazujú ako dva motívy tej istej skladby, dva afekty rovnakej reality. Nádej je v našich rukách – ako aktívna, vedomá a zdieľaná prax starostlivosti.“
Na trhu s umením predstavuje predkladané dielo vzácnu zberateľskú príležitosť. Želibská ako priekopníčka stredoeurópskej neoavantgardy, feministického umenia a environmentu sa prostredníctvom závesného obrazu autorizuje len zriedkavo. No aj v tejto práci s typickým nadhľadom a iróniou tematizuje to, čo aktuálne zamestnáva jej myseľ. Fascinuje ju krehkosť nášho bytia a zraniteľnosť, a zároveň – aj cez odkazy na ženské telo – vzdáva hold ešte stále „večnej“ schopnosti obnoviteľnosti prírody. Dominantou kompozície je plošne štylizovaný biely kvet. Tento florálny motív v kontexte Želibskej tvorby samozrejme nefunguje ako neutrálny dekoratívny prvok. Autorka tabuizované intímne partie vo svojej tvorbe často preklápa do minimalistických znakov (zlatý kosoštvorec) či popartovej štylizácie kvetov, ktoré používa ako metaforu ženského prirodzenia.
Výpravnú inštaláciu, ktorú v Gandy Gallery vytvorila, je zamyslením nad ľudskou rezistenciou voči globálnej apokalypse či osobnej tiesni. Želibská sa prostredníctvom svojho umenia vždy vyjadruje veľmi priamo. V kontexte aktuálnej situácie je zrejmé, že hovoriť prostredníctvom kódovaných odkazov je dnes viac-menej stratou času. S typickým sarkazmom napokon konfrontuje diváka s existenciálnou skepsou. Náplasť na krehkom kvete pôsobí ako nedostatočný prostriedok na opätovné spojenie narušených tkanív. A otáznik za slovom Hope vylučuje akýkoľvek optimizmus. Dielo tak balansuje na hrane medzi poetickou túžbou po uzdravení či starostlivosti a jasne ironickým konštatovaním, že situácia je v skutočnosti absolútne bezvýchodisková. Kým nápis hovorí o nádeji (aj keď s otáznikom), vizuálny kontext evokuje skôr pocit, že všetko je stratené (doslova aj metaforicky)... ☀ Nina Gažovičová

Vystavené: THE WORLD: Despair – Hope, Gandy Gallery, Bratislava, 18. 3. – 12. 6. 2026

Zoznam diel autora:

StratenáPrerušený obrazHodinyAkt.2xČakanie IIKrajina IOna IIIPred použitím odstráňteNOCČAKANIEISOLATIONONA IVPRERUŠENÝ OBRAZ IIIHOPE?