30. November 2004
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL M. GALANDU NA AUKCIÁCH SOGY:
370 000,- Sk Život. 1930. Tempera na kartóne. 28 x 22 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
365 000,- Sk Pastier. Okolo 1932-34. Olej na plátne. 44 x 36 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
340 000,- Sk Kankán. Okolo 1933. Olej na preglejke. 29 x 33 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
Biografia: Mikuláš Galanda sa narodil 4. 5. 1895 v Turčianskych Tepliciach, zomrel 5. 6. 1938 v Bratislave. 1914-16 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Raksányi), 1922 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Brunner), 1923-27 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Brömse, Thiele). 1928 zložil skúšky na profesúru kreslenia. 1916-22 pôsobil ako notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, 1929 učiteľ na meštianskej škole v Bratislave, od 1930 profesor na večerných kurzoch učňovských škôl a na Škole umeleckých remesiel (oddelenie grafiky a reklamy, módne kreslenie) v Bratislave. 1924 grafická úprava prvého čísla DAVu, v ďalších číslach tejto ľavicovo orientovanej revue reprodukované jeho grafické listy. 1930-1932 manifest modernizmu Súkromné listy Fullu a Galandu (vyšli štyri čísla). 1937 strieborná medaila na svetovej výstave v Paríži. Okrem maliarstva sa rovnocenne venoval voľnej a knižnej kresbe a úžitkovej grafike. Samostatne vystavoval v Košiciach (1929 s Fullom), Martine (1929), Prahe (1931 s Fullom, 1935), Prostějove (1937). Najdôležitejšie súborné výstavy mal v Bratislave (1939, 1948, UBS, 1963, Slovenská národná galéria, 1987, Galéria mesta Bratislavy, 1995, Slovenská národná galéria), Budapešti (1968), Martine (1985, Turčianska galéria). 1991 bola v odbornej garancii Turčianskej galérie v Martine sprístupnená stála expozícia umelcovho diela v Dome Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Z literatúry: Pospíšil, J. - Zatloukal, L.: Mikuláš Galanda. Monografia o slovenskom modernom maliarovi. Praha 1934; Kalmán, J.: Galanda (Línie tichého smútku) - bibliografický súpis. Bratislava 1944; Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Obrazy, kresby, grafika. Bratislava 1963; Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Bratislava 1983; Kostrová, Z.: Aktuálnosť Galandovho umeleckého odkazu. In: Mikuláš Galanda 1895-1938. Stála expozícia zo života a tvorby. Kat. stálej expozície. Turčianske Teplice, Dom Mikuláša Galandu, Martin, Turčianska galéria 1989; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. Martin 2002.
Poradové číslo: | 94a |
Vyvolávacia cena: | 18 257 € |
Konečná cena: | 49 791 € |
Rok: 1931
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 47 x 33 cm
Značené: Značené vpravo dole „G“
Ďalšie vlastnosti: Na zadnej strane obrazu popis SNG, písaná rukou K. Vaculíka, podľa ktorého bolo dielo súčasťou prvej veľkej súbornej výstavy M. Galandu v SNG roku 1963.
Popis: „Sediaca“ Mikuláša Galandu patrí určite k vrcholom ponuky prítomnej aukcie. Obraz je kľúčovým dielom umelcovej picassovskej, "ružovej periódy". Lyrické variácie Picassovho neoklasicizmu uplatnil najmä v cykle aktov kúpajúcich a česajúcich sa žien i v tradičnej téme materstva (Ráno- Česúca sa, 1931; Ráno-Ružový akt, 1932; Po kúpeli-Stojaci ženský akt, 1932; Milenci, 1932; Matka-Ružová madona, 1932; Matka-Stojaca, 1932; Matka-Sediaca, 1932; Pieseň, 1932). Zachovával pritom elementárnu kubistickú reč: obraz prestáva byť priehľadom do priestoru, síce vždy imaginatívneho, ale predsa opakujúceho našu každodennú skúsenosť. Vzniká celkom nový, konvenčne nevymedzený "obrazový" priestor. Zároveň však neoklasicizujúci figurálny prvok opätovne sprítomňuje ilúziu trojdimenzionálnej reality. V porovnaní s inými, časovo súbežnými Galandovými dielami (napríklad obrazovou sériou Zbojníci), zdanlivo nepochopiteľná štýlová retardácia "ružovej periódy" má svoje hlbšie príčiny a významné následky. Monochrómmny akcent na objemovosť, zdôraznenie figúry celkom ovládajúcej priestor obrazu, získava týmto Galandovým dielam dovtedy v našom maliarstve netušené a neznáme hodnoty. V obraze narastá, bujnie anonymný svet figuratívnych foriem, ktorý je spätne porovnateľný so skutočnosťou nanajvýš len ako jej obrazovo svojprávna kvintesencia. Toto Galandovo objektivizovanie maliarskeho prístupu, kladenie dôrazu na umelecké "ja", jeho maximálne rozšírenie do roviny "nie ja", je v jeho obrazovej realizácii celkom nesymbolické. Významovosť týchto obrazov je uzatvorená v nich samých, v ich výtvarných kvalitách. Už toto bolo v rozmeroch dovtedajšieho vývinu našej národnej moderny niečo úplne nové. Asketickú čírosť, jadrnú mohutnosť Galandových ženských figúr možno len esenciálne pochopiť aj ako nadčasovú metaforu o prapôvode a neustálom obnovovaní života. Alebo celkom všedne ako odlesk súkromných zážitkov maliara, ktorý práve vtedy prežíval ľudsky najšťastnejšie obdobie svojho života, pocity naplnenej lásky v práve uzatvorenom manželstve. Galanda tu dôrazným spôsobom nachýlil ručičku váh vo vzťahu optickej reality a reality obrazu k druhému pólu. Ich rovnováhu však celkom nezrušil.
Zoznam diel autora: