Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL V. GAŽOVIČA NA AUKCIÁCH SOGY:
62 000,- Sk Sphinx endorphinix. 2006. Farebné ceruzy, tuš, akvarel, gvaš na papieri. 57 x 76 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
27 000,- Sk Ženy E. A. Poea. 1981. Farebná litografia na papieri. 79 x 51 cm. (20. letná aukcia, 21. 6. 2000)
21 000,- Sk Evičkine Hulla Hop. 1988. Farebná litografia na papieri. 100 x 70 cm. (63. jarná aukcia. 28. 3. 2006)
16 000,- Sk Secesné parohy. 1986. Farebná litografia na papieri. 52 x 42 cm. (19. jarná aukcia, 28. 3. 2000)

Biografia: Vladimír Gažovič sa narodil 9. 11. 1939 v Bratislave. 1961-1967 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Vincenta Hložníka. 1969-1970 bol štipendistom Herderovej ceny na Akadémii výtvarných umení vo Viedni u prof. Maximiliana Melchera. 1967-1982 pôsobil ako pedagóg na vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V období 60. a 70. rokov, kedy sa na pôde bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení stretla mimoriadne silná staršia i stredná generácie tvorcov; sa umelcovo odpútaniu sa od vzorov svojich profesorov i súčasníkov realizovalo prostredníctvom náročnej farebnosti. Pôvodnú, základnú čiernobielu škálu obohatil výrazne po študijnom pobyte vo Viedni (Herder Preis Stipendium, 1969), kde vytvoril z hľadiska svojej tvorby kľúčové lepty. Obsahovo a významovo začal plochu grafík uzatvárať do sveta vnútorných symbolov, štruktúr a vlastnej mytológie. Od leptu rýchlo prešiel k litografii, kde mu technické špecifiká a "líškavá príchuť nepoznaného" umožnili ešte výraznejšie narábať s farebnými valérmi a tónmi. V priebehu takmer štyridsiatich rokov Gažovič sústavne rozvíjal možnosti výlučne klasickej ručnej litografie. Jeho objavné postupy v tejto oblasti aj v celosvetovom kontexte priniesli nové príležitosti pre grafické výtvarné vyjadrenie. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach Stedelijik Museum, Amsterdam; Bibliotheuque Royale de Belgique, Brusel;. Art Institute of Chicago;- Metropolitan Museum of Art, New York City; Národní galerie, Praha; Nationalmuseum, Štokholm; Albertina vo Viedni a početných domácich a zahraničkých súkromných zbierkach.

VLADIMÍR GAŽOVIČ (1939)