07. Október 2008
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL M. BENKU NA AUKCIÁCH SOGY:
1 550 000,- Sk Slovenská rodina. Okolo 1938. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
1 465 000,- Sk Nad rodným krajom. 1944. Olej na plátne. 79 x 93 cm; (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
1 200 000,- Sk Z Liptova. Okolo 1932. Olej na plátne. 65 x 54 cm. (22. jesenná aukcia, 26. 9. 2000)
1 115 000,- Sk Očarený krásou. 1942. Olej na plátne. 113 x 100 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002)
1 040 000,- Sk Nad rodným krajom. 1944. Olej na plátne. 78 x 93 cm. (12. jesenná aukcia, 15. 12. 1998)
840 000,- Sk Pri drevároch. 1943. Olej na plátne. 65 x 84 cm. (72. letná aukcia, 12. 6. 2007)
725 000,- Sk V rozkvete. 1943. Olej na plátne. 80 x 96 cm. (77. zimná aukcia, 27. 11. 2007)
675 000,- Sk Na brehu rieky Revúcej-Liptov. 1941. Olej na plátne. 45 x 62 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
Biografia: Martin Benka sa narodil 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš. Vo viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením". Z literatúry: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988.
Poradové číslo: | 107 |
Vyvolávacia cena: | 49 791 € |
Konečná cena: | 49 791 € |
Rok: okolo 1935
Technika: olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 65 x 48 cm
Značené: vľavo dole "M. Benka"
Popis: "Žatva pod Bradlom" je skvelou ukážkou vrocholného obdobia tvorby Martina Benku okolo polovice 30. rokov 20. storočia. Vtedy precizoval "heroicko-monumentalizačnú štylizáciu "života a mýtov rodnej zeme". Tieto úsilia majú počiatok v dvadsiatych rokoch, kedy sa ustaľuje umelcova nezameniteľná farebná arabeska, tvarová a kompozičná štylizácia, ale najmä príznačná rukopisná kaligrafia (Benka štetcom vždy viac kreslil ako maľoval) rodiaca sa už niekedy v rokoch 1910--1911 a definitívne sa ustaľujúca v miloňovickom období. Pretrvala a do istej miery protirečila zámerom vrcholnej tvorby období rokov 1921--1927 a 1931--1934 a končila v manierizme maľby rokov štyridsiatych. V každom prípade sa stala poznávacím znakom Benkovej umeleckej filozofie -- práve ona totiž poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti". S odstupom času sa tento Benkov čin zdá samozrejmý. Bez ohľadu na to, či jeho maľbu pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však (a v tom je, podľa nás, jadro problému) v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej "realite", ale len ako intuitívne, citovo vnímanej metafory. Zviditeľnenia osudovo záväzného pravzoru fyzickej i duchovnej podstaty nášho národa. Práve na takýto mýtvorný zmysel Benkovho elementárneho prínos nepriamo poukázala svojho času Ľudmila Peterajová: "V rozhodujúcej chvíli národa, pre ktorý svitalo konečne ráno bolo dôležité, ktorou cestou sa na križovatke dejín pustí. Pre slovenský národ to znamenalo voľbu "tváre", psychofyzickej podoby, v ktorej vstúpilo na kolbište svetových dejín... Preto bolo dôležité, že aspoň maliarstvo vytvorilo typ slovenského človeka. V tvorbe Martina Benku národ spoznal svoju tvár, svoju typickú podobu, zvýraznenú, umocnenú monumentalizujúcim pátosom a predchnutú silou charakteru a vôle v zápase s krásnou, no nežičlivou prírodou a s odvekou biedou. Symbolické vyznenie Benkovho diela stmelilo predstavy ľudu o sebe a dalo im hmatateľnú tvárnosť".
Zoznam diel autora: