Za dedinou

Rok: okolo 1965-68

Technika: olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 87 x 140 cm

Značené: nie

Popis: Veľkoformátové dielo „Za dedinou“ je galerijnou ukážkou vrcholu tvorby Milana Laluhu druhej polovice šesťdesiatych rokov. Zvláštnosť a výnimočnosť tohto diela nie je daná len jeho reprezentačnou veľkosťou a atypickým komponovaním na šírku. Obraz totiž postráda jasnejšie čitateľný sujetový podtext. Je teda dôkazom, že Laluha spel v jednej z radikálnych línií vtedajších radikálnych úsilí celkom mimo kontext „ľudového žánru“ až na pomedzie nefiguratívneho prejavu. Do akej miery bol tento sklon jeho tvorby podmienený inšpiráciami historickou avantgardou je otázne. Konkrétne pri Laluhovi – raným, ešte pred-suprematistickým Kazimirom Malevičom, kde je príbuznosť názorov viač než preukázateľná. Sám Laluha takéto vplyvológie razantne odmieta: Malevičovu tvorba vraj v týchto rokoch vôbec nepoznal. Pravde bližšie bude teda asi tvrdenie, že Laluhov variant tradičného slovenského žánru vychádzal z domácich súvislostí, z myšlienkovej atmosféry generačného nástupu okolo roku 1957: „... v detstve nám dlho hovorili: Duch. Hovorili nám: Krása. Hovorili nám: Človek. Začiatočné písmená týchto pojmov nezabudli byť pri nijakej príležitosti veľké čo mimo nich bolo akosi kvôli nim. Boli sme mladí a mali sme rešpekt pred týmizo iniciálami. Ale rástli sme vedľa nich a pomaly odhadovali, koľko skutočného sa tratí na riedkom site veľkolepých fráz… “. Tieto vety napísal roku 1957 básnik Milan Rúfus do katalógu pražskej výstavy „Mladé slovenské umenie“, ktorá odštartovala dnes už historický Nástup 57, teda prvú povojnovú vlnu našej výtvarnej moderny. Vieme, že sa profilovala okolo maliarov a sochárov Skupiny Mikuláša Galanda (okrem Milana Laluhu ešte Barčík, Krivoš, Paštéka, Rudavský, Kompánek a ďalší). Skepsa znejúca z Rúfusovho generačného vyznania – ale aj túžba po skutočných životných i umeleckých hodnotách – to všetko bolo vlastne odleskom potreby spretrhanej nádväznosti na medzivojnovú avantgardu, ale aj revoltou proti neznesiteľnej tuhosti socialistického realizmu. Návraty k Fullovi a Galandovi neboli pre týchto maliarov a sochárov len znovuobjavovaním slovenského mýtu. Boli predovšetkým dôvodom predvádzania nepatickej civilnosti, vybrúsených tvarov obrazu či sochy. Pretože už nešlo ani tak o vytyčovanie heraldických znakov domova tak, ako to robili klasici našej moderny. Pomer k motívu sa stal nesprostredkovaný literárnymi klišé -- rozhodujúcou bola skôr vecnosť, než oslava romantickej utópie, viac individuálne a ľudské než národné konštanty. Maliarske dielo najvýznamnejších príslušníkov Skupiny Mikuláša Galandu sa tak stalo najvýrečnejším dôkazom životodárnosti Galandovej a Fullovej „novej tradície“. Ich príklad sa stal jedným z rozhodujúcim impulzov obnovenia prerušenej kontinuity, radikálneho spochybnenia dogmy socialistického realizmu, návratu k domácim modernistickým koreňom, ale i vykročenia k aktuálnym podnetom európskej a svetovej avantgardy.

Zoznam diel autora:

Ležiaci aktTetkaNa priedomíPodvečer na dedineKompozíciaŽena z MičinejŽenaTetka pri stromeVečerŽena v šatkeBránaDve ženyŽena a slnkoDvajaAkt ženyAutoportrétŽenaŽena s nošouStromyStarciŽena pri domeŽena s hrabľamiMotív z MičinejŽenaTetkaChlap a ženaŽenaKompozícia v žltomPred bránouTetkaDve ženyChlapiHrabačkyŽenaChlapMičiná III.Mičiná II.Mičiná I.KosecKompozíciaŽena s hrabľami (Žena v bielom)Motív z MičinejDedinské zátišieŽena s nošouStarý stromDo poľaŽena z MičinejStromDekoratívny motívDvaja chlapiZa dedinouMuž z MičinejMesiac nad dedinouDo poľaVeselicaAutoportrétDomy - obojstanne maľované, na zadnej strane štúdia aktuSpomienkaStromyDvajaŽena z MičinePäť chlapovRozáliiŽena s nošouČupiacaStojacaVeľký aktDve ženy z MičinejDedina v nociMičinské chalupy