Na lúke divých makov

Rok: okolo 1899

Technika: olej na plátne (dublované)

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 84 x 255 cm

Značené: nie (pôvodné značenie sa nachádzalo vpravo dole, no pre nešetrné zaobchádzanie s plátnom bola signatúra od plátna oddelená - v súcasnosti je súcastou znaleckého posudku dr. Gábora Belláka)

Popis: K dielu je priložený znalecký posudok Dr. Gábora Belláka, popredného maďarského kunsthistorika, špecializujúceho sa na umenie 19. storočia, potvrdzujúci pravosť diela a autorstvo ústne odobrila aj Edit Plesznivy, spolukurátorka súbornej výstavy Jánosa Vaszaryho v Maďarskej národnej galérii (18. 10. 2007-24. 2. 2008). Podľa dr. Belláka: ... máme dočinenia so skutočne výnimočným dielom. Takým, ktoré si vzhľadom na svoj rozmer a kvalitu vyžaduje mimoriadnu pozornosť. Vo Vaszaryho diele predstavujú samostatnú kapitolu, dokonca štýlotvornú, monumentálne nástenné maľby. Alegória správy z roku 1899, namaľovaná pre dom spisovateľov a novinárov Otthon v Budapešti je dôležitým dielom, ktoré dokazuje, že Vaszary vo svojej secesnej štýlovej polohe medzi rokmi 1894 a 1901 kládol dôraz raz na kresbovosť a raz na maliarskejšie vyznenie kompozície. Obraz „Na lúke divých makov“ je príbuzným dielom nástennej maľby domu Otthon. Výrazné ohraničenie figúr kontúrami, nanášanými istými - pevnými ťahmi štetca, jemný rytmus kompozície, veľkorysé a elegantné spracovanie drapérií a aj stvárnenie rastlín v popredí len podčiarkujú štýlové-rukopisné afinity s Alegóriou správy. Predmetné dielo predstavuje kresbovú líniu Vaszaryho tvorby po roku 1890, kedy sa stále viac angažoval aj ako ilustrátor a tak aj jeho grafické práce zo sledovaného obdobia možno považovať za relevantné analógie k našej kompozícii. Datovanie vzniku maľby okolo roku 1899 zdôvodňujú vyššie uvedené skutočnosti. Nemožno však opomenúť fakt, že vo Vaszaryho tvorbe, práve z 90-tych rokov 19. storočia je veľmi časté striedanie štýlu-rukopisu. Do tohto zaujímavého obdobia vývinu autorovho umeleckého názoru môžeme teda zaradiť impozantné dielo Na lúke divých makov....".
János Vaszary patrí k profilujúcim osobnostiam maďarskej moderny. Patril k iniciátorom vystúpenia z budapeštianskeho Kruhu maďarských naturalistov a impresionistov. Pod názvom Hľadači manifestovali rozchod s tzv. prírodným princípom v prospech neoimpresionizmu, namä však Cézanna a Matissa. Roku 1909 sa z okruhu Hľadačov sformovala prvá maďarská avantgardná skupina OSMA, v ktorej okrem neho stretávame D. Czigányho, Ö. Marffyho a D. Orbána, stretávame i umelcov súvisiacich priamo s povojnovým výtvarným dianím na Slovensku: K. Kernstocka, L. Tihányiho, ale i R. Berényiho, B. Póra a B. Czobela. János Vaszary sa narodil 30. 11. 1867 v Káposvári, zomrel 19. 4. 1939 v Budapešti. Študoval v Budapešti na škole dekoratívneho kreslenia (Prof. Greguss, Lotz), ale v podstate patril do okruhu Hollósyho mníchovskej školy. Tieto školy totiž neboli iba "predsieňami akadémií". Na rozhraní storočí sa stali ohniskami preberania nových myšlienok, novej filozofie života i umenia. Vaszary štúdiách pokračoval v Paríži na Akadémii Julian. Považujú ho za "najfrancúzskejšieho" zo všetkých maďarských modernistov prvej generácie. Dlhoročný profesor budapeštianskej akadémie. Jeho diela sú vo všetkých štátnych maďarských zbierkach, ako aj významných galériách a múzeách v Európe. Zakladateľ spolku KÚT (Nová spoločnosť výtvarných umelcov). 1961 rozsiahla retrospektíva jeho diela v Maďarskej národnej galérii. Z literatúry: Láza B.: Vaszary János. Budapest 1923, Bálint, J.: Vaszary János. Budapest 1927, Perovics-Karpáti: Vaszary János. Budapest 1941, Bordácsné-Havlisch, L.: Vaszary János. Budapest 1960.

Zoznam diel autora:

Na lúke divých makovNa lúke divých makovPútniciŽena v modrých šatoch (Cigánske dievča od Nisbol)