06. Október 2009
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL J. ALEXYHO DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
8298,00,- € Stará Bratislava. 1960. Olej na sololite. 120 x 125 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
8298,00,- € Vatra (Kriváň). Okolo 1938. Olej na lepenke. 120 x 100 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
7966,00,- € EUR Tekovské leto. 1968-69. Olej na sololite. 120 x 140 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
5643,00,- € Žena vo vlniaku. 1929-1932. Pastel na kartóne. 60 x 43 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
Biografia: Janko Alexy sa narodil 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913-15 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916-17 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917-18 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919-25 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska (1920). Od augusta do decembra 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924-28 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od r 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. 1929-33 spolupráca s Bazovským a Palugyayom. 1931 s Bazovským v Krakove a Drážďanoch. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia - Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. V 1940, 1942 pobyty na Sliači a v Tatrách, 1942 spoluzakladal Vlastivedné múzeum v Liptovskom Mikuláši, 1945-46 žil v Čáčove pri Senici. Z literatúry: Hronský, J. C.: Janko Alexy. Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy. Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984; Abelovský, J.: Alexy. Trenčín 2008.
Poradové číslo: | 131 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 7 400 € |
Rok: okolo 1929-32
Technika: pastel na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 59 x 42 cm
Značené: vpravo dole "J. Alexy"
Popis: “Chlap v kabanici” pochádza zo zberateľsky najcennejšieho obdobia tvorby Janka Alexyho rokov 1929 -33. Vo vzájomnej spolupráci s M. A. Bazovským sa mu vtedy podarilo sformulovať protichodný postoj k Benkovej heroizačnej koncepcii: "Slovenský výtvarník svoj umelecký výraz musí budovať na rytme farieb a tvarov slovenských vrchov, typov a celého života. Neznamená to zaťažiť sa národopisnými prvkami, ale z najzákladnejších foriem ľudového života vyťažiť hodnoty rýdzo maliarske". Zostávali teda na pôde národného mýtu, avšak s jednou dôležitou výhradou. Ich úsilie -- oproti Benkovi -- smerovalo k programovému abstrahovaniu, prenášaniu častí ľudovej "reality" do špekulatívneho obrazu národa, komponovaného podľa výtvarných a nie literárnych pravidiel. Na druhej strane im však stále, i v tých najradikálnejších experimentoch, išlo o dva, pre nich rovnako dôležité ciele: stvoriť obraz ako relatívne svojprávnu skutočnosť s vlastnými vnútornými zákonitosťami a zároveň, vyjaviť predstavu "slovenskosti" v maliarsky prečistenej podobe. Ich polemika s Benkom bola teda od počiatku kompromisná. Chceli byť moderní, ale zároveň sa nechceli, alebo nemohli vzdať zdedenej, tradičnej podoby národného mýtu. Hraničný pre ich spoločné úsilia bol rok 1929. Alexy, sklamaný kultúrnou neplodnosťou vtedajšej Bratislavy sa rozhodol uskutočniť plán, o ktorom už dávnejšie uvažoval. Zanechal učiteľskú prax a odišiel do Turian nad Váhom za Bazovským, priateľom ešte z pražských štúdií, ktorý tu, v improvizovaných podmienkach rodičovského domu, žil a pracoval už od roku 1924. Na jeseň roku 1930 sa spoločne usadili v Martine (načas sa k nim pridal i Palugyay). Vtedy ešte určite ani jeden z nich netušil, že sa tým začína zlomové tvorivé obdobie nielen pre nich osobne, ale i pre tvárnosť našej moderny ako celku.
Zoznam diel autora: