88. Aukcia súčasného umenia

27. Október 2009

Aukcie | 88. Aukcia súčasného umenia

Biografia: Hugo Demartini, kľúčový predstaviteľ českého sochárstva, sa narodil 11. júna 1931 v Prahe. 1943-45 študoval súkromne kreslenie u maliara Vladimíra Leitnera v Prahe. 1946-48 u kameňosochára Otakara Velínského. Po získaní remeselné prípravy sa prihlásil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde v rokoch 1949 - 1954 študoval v ateliéri profesora Jana Laudy. Spolu s Bedřichom Dlhým, Theodorom Pištěkom, Janom Vachudom, Karolom Neprašom a Karolom Kučerou založil roku 1962 voľné združenie Paleta vlasti, neskôr sa stal členom Nové skupiny a skupiny Zaostalí. Po ukončení štúdia sa v Demartiniho tvorbe uplatňovali predovšetkým prvky informelu. Neskôr sa začal zaoberať sakrálnym reliéfmi a papierovými kolážami, čím sa mu podarilo vymaniť sa z maniery informelovej maľby. Začína vtlačovať najrôznejšie predmety do plôch mäkkej hliny, čím vytváral štruktúrované záznamy, ktoré takto prevádzal do negatívu v sadre. V šesťdesiatych rokoch vyšiel Demartini do krajiny, kde vytváral land artové objekty, ale aj jednorazové akcie, dnes zachytené len v dokumentáciách. K veľmi osobitým patrí jeho priestorové kompozície z geometrických prvkov náhodne vyhodených do vzduchu. Zaujíma ho vytváranie štruktúr vyhodených tvarov, ich postupná premena počas letu i pádu. Stáva sa teda iba pôvodnom hýbateľom - premenlivá vzťahová zostava vzniká iba pohybom jeho tela, vďaka jeho akcii. Výslednú kompozíciu autor nemení a prvky po dopade fixuje. Na pamätnej výstave Socha 1964 v Liberci vystavil "uväznenú plastiku"; sochu uzavrel do ďalšej sochy - schránky zo zváraných plechov, takže ju nemohol nikto vidieť. Ešte na konci prvej polovice 60. rokov sa stal jedným z protagonistov neokonštruktivizmu, hlásiacich sa k programu novej prírody a novej citlivosti. Dospel k priestorovej štruktúre, v ktorej boli jednotlivými prvkami rôzne - aj neúplné - gule. Veľkorysé poňatie (a to aj vo formátoch) ho odlišovalo od jeho kolegov. Postupne sa k štruktúre zapájal aj vonkajší priestor, vznikali akési schránky po geometrických útvaroch, ktoré autor čiastočne deštruoval. Od začiatku 70. rokov posilňoval minimalistické trendy svojej tvorby, ktoré dovŕšil v cykle "Modelov" - akýchsi belostných javísk bez aktérov uzatvorených do priehľadných sklenených schránok (1979). Modely postupne vyústili do sadrového cyklu topografických "Miest", ešte prázdnejších, ale rozľahlejších reliéfov "ničoho". V rokoch 1989-1996 viedol ateliér na AVU v Prahe. Jeho dielo je reprezentatívne zastúpené v mnohých čaských a svetových zbierkach (Národná galéria v Prahe, Moravská galéria v Brne, Musée National d'Art Moderne, Centre Georges Pompidou v Paríži).

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť