Nočná hliadka

Rok: 2010

Technika: akryl na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 200 x 180 cm

Značené: Neznačené

Popis: Predkladané dielo „Nočná hliadka“ je ďalšie z kultovej série maliarskeho zoskupenia Traja z pekného páru, ktoré sa objavuje vo verejnom predaji. Na sklonku leta roku 1999 sa na výtvarníckom sympóziu v Turčianskych Tepliciach traja autori, významní predstavitelia súčasnej maľby, Ivan Csudai, Stanislav Diviš a Laco Teren dohodli, že namaľujú jeden spoločný obraz. S nápadom maľovať spoločne prišiel ako prvý Laco Teren, ktorý už skôr chcel na jednom plátne spojiť výpovede klasikov – s podobným zámerom oslovil Milana Paštéku, Vieru Kraicovú, Alojza Klimu... Jeho iniciatíva sa reálne naplnila až vznikom obrazu Pianoctail. /Predmetný obraz SOGA úspešne zobchodovala na 91. aukcii súčasného umenia, v máji 2010/ Spodnú vrstvu namaľoval Diviš, strednú Teren, vrchnú Csudai. Práve tento obraz odštartoval plodnú spoluprácu, výsledkom ktorej sa stala séria 24 diel, verejnosti predstavených v Slovenskej národnej galérii pod názvom Traja z pekného páru.Kolekcia vznikala takmer dva roky vzájomnou spoluprácou. Každý z tejto série pozostáva z troch vrstiev, pričom pri ich nanášaní štetcom na plátno sa autori striedali tak, aby každý namaľoval rovnaký počet spodných, stredných a vrchných vrstiev. „Kým Csudaiove stroho monochrómne fragmenty ľudí a veci kreslené akoby roztraseným štetcom levitujú vo vzduchoprázdne a kde-tu narazia na pastózne rozmaľovaný vír Terenových figurálnych, zvieracích a predmetných znakov dômyselne sa vlniacich a akomsi barokovo-secesnom rytme, Divišpva podvedomá pamäť ruky a oka k životu opäť privolá postupy vedeckého realizmu, ako aj abstraktné gesto, tajomne pôsobiace enigmatické, rozprávkové symboly i plagátovú, farebnú signálnosť komiksu i detskej kresby“ (K. Bajcurová) „Jednotlivé vrstvy sú teda v určitom zmysle autonómne. Sú akoby namaľované na priesvitných fóliách, ktoré sa vertikálne kládli na seba. To znamená, že sú od seba oddelené. Táto autonómnosť však neizoluje jednotlivé vrstvy, nevytvára z nich uzavreté celky, ktoré vzájomne nekorešpondujú. Práve naopak, oddelenosť jednotlivých vrstiev umožňuje nadväzovať na zaujímavé interikonické vzťahy .“ /P. Michalovič/ Obrazy obsahujú jasne identifikovateľné stopy jednotlivých maliarov, zároveň prinášajú spojenia, ktoré dokážu transformovať novú kvalitu, tichý dialóg i vášnivý spor, abstrakciu a figuratívnosť, kresbu, aj farebnú plochu. Raz dominuje obrazom afekt, nálada, inokedy zase príbeh. Metaforicky povedané, spoločné maľovanie nie je mechanickou adíciou, ale synergiou, ktorú možno vyjadriť vzorcom 1 + 1 + 1 = 4, pričom pravý člen tejto paradoxnej rovnice vyjadruje to, čo presahuje a čo dodalo spoločnému maľovaniu novú dimenziu, spočívajúcu v neopakovateľnej radosti z maľovania. V tomto prípade to znamená asi toľko, že byť znamená maľovať, maľovať znamená robiť si a rozdávať slasť. A tým je povedané všetko. Z literatúry: Traja z pekného páru. Kat. výstavy. SNG, Bratislava 2000.

Zoznam diel autora:

PianoctailNočná hliadka