Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 14 700,- € Uspávanka. Okolo 1930 – 35. Olej na plátne. 83 x 66 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
10 290,11,- € Ženy na poli. Okolo 1935-37. Olej na plátne. 71 x 82 cm. (32. letná aukcia, 4. 6. 2002)
8 630,42,- € Z kostola. Okolo 1935-37. Olej na plátne. 62 x 53 cm. (25. jarná aukcia, 20. 3. 2001)
5 974,91,- € Anton Hlinka. Okolo 1935. Olej na plátne. 120 x 90 cm. (4. zimná aukcia, 16. 12. 1997)
Biografia: Gustáv Mallý sa narodil 21. 5. 1879 vo Viedni, zomrel 3. 8. 1952 v Bratislave. 1894-96 študoval na súkromej škole maliara Záhorského v Prahe, 1896-98 na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe (prof. Liška), 1898-1900 na Kráľovskej akadémii výtvarných umení v Drážďanoch (prof. Walter, Bantzer, Pohle). 1901-2 bol na študijnom pobyte v USA (pôsobil u P. Rovnianka v Národnom slovenskom spolku v Pittsburghu, zúčastnil sa na výstave Carnegieho ústavu a usporiadal individuálnu výstavu vo Wunderlyho salóne). Od 1902 žil v Skalici, 1903 spoluzakladateľ Grupy uhorsko-slovenských maliarov. 1905 sa usadil vo Vinosadoch-Malom Tŕní, 1908 sa presťahoval do Pezinka, 1911 do Petržalky. 1911-32 mal v Bratislave súkromnú maliarsku školu. 1919 spoluzakladal Spolok slovenských umelcov, 1921 Umeleckú besedu slovenskú. 1941 po odchode M. Benku pôsobil ako vedúci Oddelenia kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, 1946-50 profesor na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Z literatúry: Wagner, V.: Gustáv Mallý. Bratislava 1952; Váross, M.: Gustáv Mallý. Bratislava 1964; Veselý, M.: Gustáv Mallý. Bratislava 1975; Váross, M.: Gustáv Mallý. Bratislava 1989.
Poradové číslo: | 105 |
Vyvolávacia cena: | 10 000 € |
Konečná cena: | 8 000 € |
Rok: okolo 1919
Technika: olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 47 x 39 cm
Značené: Značené vpravo dole "G. Mallý"
Popis: Osobnosť a osobitosť Gustáva Mallého v generačnom i sociografickom modelovaní dejín našej modernej maľby nemohla byť vlastne nikdy náležite zhodnotená: "Dielo Gustáva Mallého sa len zriedkavo uvádza medzi tvorivými vrcholkami slovenského maliarstva prvej polovice dvadsiateho storočia. Naproti tomu Mallý býva spravidla na prvom mieste v chronologickom zreťazení osobností, ktoré sa najväčšmi zaslúžili o rozvoj našej výtvarnej kultúry". (Marian Váross). Mallý až v roku 1927 (teda vtedy, keď Benka uzavrel najdôležitejšie obdobie vlastnej heroizačnej žánrovej koncepcie) a potom hlavne začiatkom tridsiatych rokov sa prvý raz i naposledy pokúsil o obmenu monumentalizácie ľudového žánru (Slovenské hody, okolo 1927; Svadba na dedine I, okolo 1930; Svadba na dedine II, okolo 1930; Veselica na dedine, 1931). Mallého svadby, hody, veselice, oberačky sa však nestali požadovanou oslavnou idylou, symbolickým povýšením folklórnej nedeľnosti. Jeho pozitivistický umelecký naturel dokázal vykladať ľudovú realitu len v jej prvoplánovej, nesymbolickej podobe. A tak sa cez epické zámery, žoviálne rozprávačstvo presadili skôr sociografické zámery, vyúsťujúce do isto neželanej ironizácie a grotesknosti. Mallého kompozície odkazovali ani nie tak k Benkovi, ako skôr oživovali maliarovu secesno-expresívnu epizódu rokov 1918--1919. V nej definitívne uzavrel vlastný predprevratový žánrizmus priamočiarym naturalizmom, váhajúcim medzi sociálnou kritikou a ilustratívnou ponáškou na ľudovú baladu (Dedinský zaklínač, okolo 1919; Na návrší pod kostolíkom, okolo 1919; V studienke straší, okolo 1919; Rozprávkový strom, okolo 1919).
Zoznam diel autora: