Biografia: Július (Gyula) Szabó bol maliarsky samouk, ktorému v jeho zložitom zápase o dosiahnutie štatútu slobodného umelca v začiatkoch občas pomáhali len lučeneckí maliari Gyurkovits a Gerö. Jeho východiská boli podobné o čosi skoršej tvorbe Weinera a Reichentála, maliarových kolegov a umeleckých tútorov z bratislavského Kunstvereinu a Masarykovej akadémie. Rok 1937 bol pre Szabóa prelomový. Po úspešnej výstave dostal štipendium a odcestoval do Paríža, videl výstavu van Gogha, dôverne spoznal dielo Cézanna, Gauguina, Rousseaua. Paríž nerozjasnil len maliarovu paletu. Dravý, optimistický vitalizmus, pritakávanie prostým krásam života ovládlo i duchovné vyznenie jeho maľby. Možno preto sú najvýraznejším dokladom vtedajších maliarových úsilí autoportréty (Autoportrét v kuchyni, 1936; Vlastná podobizeň s rozhalenkou, 1935; Autoportrét, 1936). Čerpá z monumentality lapidárneho tvaru a zjednocujúcej farebnosti, ktorá dodáva prostému figurálnemu žánru nadčasové značenie. To sa týka i Szabóových odkazov k vojnovej dobe -- citová bezprostrednosť osobného zážitku je konfrontovaná s prízračným zovšebecnením, nadreálnymi víziami na pomedzí sna a skutočnosti (Traja, 1937; Benátky chudobných, 1938; Popoludňajší odopočinok, 1942; Starý rybár a jeho žena, 1942; Pieta maliara, 1942; Matka zem, 1943; Podobizeň mladého básnika, 1944; Don Quijote, 1944).

SZABÓ JÚLIUS (GYULA) (1907 - 1972)