Čo by to chcelo byť
Obraz „Zbojníci“ by mal byť dielom Mikuláša Galandu, zakladateľskej osobnosti moderny Slovenska.

Mikuláš Galanda sa narodil 4. 5. 1895 v Turčianskych Tepliciach, zomrel 5. 6. 1938 v Bratislave. 1914-16 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Raksányi), 1922 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Brunner), 1923-27 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Brömse, Thiele). 1928 zložil skúšky na profesúru kreslenia. 1916-22 pôsobil ako notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, 1929 učiteľ na meštianskej škole v Bratislave, od 1930 profesor na večerných kurzoch učňovských škôl a na Škole umeleckých remesiel (oddelenie grafiky a reklamy, módne kreslenie) v Bratislave. 1930-1932 manifest modernizmu Súkromné listy Fullu a Galandu (vyšli štyri čísla). 1937 strieborná medaila na svetovej výstave v Paríži. 1991 bola v odbornej garancii Turčianskej galérie v Martine sprístupnená stála expozícia umelcovho diela v Dome Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Z literatúry: Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Bratislava 1983; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. 1895-1938. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. Pallas, Bratislava 2001.

Vývin umenia Mikuláša Galandu šiel od úpravy secesie, Muncha a sociálneho umenia (1924--1926), neokubizmus a Picassov klasicizmus (1926--1929), surrealistickú epizódu (1930), lyrický variant neokubizmu, variácie na predvojnový analytický kubizmus a kubizujúcu syntézu (1930--1932), obdobie sentimentálnej sociálnej citovosti (1930--1936) až po záverečné vzopätie národného v znakovosti ľudových motívov v duchu Picassovho neskorého kubizmu (1936--1938).

Inkriminovaný obraz „Zbojníci“ by mal patriť do radikálneho obdobia Galandovho experimentovania na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia. Je príznačné, že tak robil v programovom slovenskom žánri, dokonca v erbovej "jánošíkovskej" látke, v obrazovej sérii viac figurálnych zbojníckych kompozícií (Zbojníci -- zelení zbojníci, okolo 1932; Smutní zbojníci, 1932; Zbojníci, 1932--1933; Drevorubači, okolo 1933 a ďalšie). Chladná racionalita, zdôrazňovaná artistnosť dostúpili v týchto Galandových dielach do svojho maxima. Bežne sa tento okruh Galandových diel charakterizuje ako príkladné uskutočnenie teoretickej poučky zo Súkromných listov Fullu a Galandu o tom, že "obraz je umelo vytvorená štruktúra".

Za koľko by sa to dalo predať alebo kúpiť (keby to bolo pravé)
Aukčná spoločnosť SOGA dosiahla v rokoch 1977 – 2008 tieto najvyššie konečné ceny za diela Mikuláša Galandu:
1 500 000,- Sk Sediaca (Akt ženy v červenom klobúčiku.). Okolo 1931. Olej na plátne. 47 x 33 cm. (53. zimná aukcia, 30. 11. 2004)
370 000,- Sk Život. 1930. Tempera na kartóne. 28 x 22 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
365 000,- Sk Pastier. Okolo 1932-34. Olej na plátne. 44 x 36 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)

K uvedeným cenovým precedensom treba poznamenať, že nami posudzovaní „Zbojníci“ by (v prípade ich pravosti) predstavovali vyslovene galerijné dielo Mikuláša Galandu. Umelcove diela tých kvalít sú na trhu ojedinelé. Súčasná obchodná hodnota obrazu by sa teda pravdepodobne pohybovala nad doteraz najvyšším verejným predajom diela umelca.

Čo to v skutočnosti je
Posudzovaný obraz „Zbojníci“ je variantom, farebne a kompozične jemne „posunutou“, replikou známeho Galandovho diela „Na horách“. (1932. Olej na plátne, 45, 4 x 35 cm. Neznačené). Obraz „Na horách“ môžete nájsť (veľmi kvalitne a celostranovo) reprodukovaný v poslednej monografii Mikuláša Galandu s tým, že sa toho času nachádza v súkromnom majetku (pozri Zita Kostrová, vyd. Pallas 2001, s. 324).

Porovnajme obidve diela! Umelecký efekt Galandovho obrazu „Na horách“ je postavený na kontrapunkte valérov studených, fialových a zelených tónov (horská kulisa v druhom pláne) a jasavých, teplých farieb (tri schematicky, znakovo podané červeno-žlté figúry „zbojníckej“ rodiny v prvom pláne). A potom na inžiniersky presnej kompozícii, dodávajúcej maloformátovému dielu neobyčajnú monumentalitu.

Nami skúmaní „Zbojníci“ sa od Galandovmu obrazu „Na horách“ odlišujú skutočne len v niekoľkých „maličkostiach“. Predovšetkým – formát je o čosi (približne 5 cm) výškovo skrátený. To spôsobilo nielen nepríjemné „ustrihnutie“ obrysu vrchov, ale aj ťažko riešiteľný problém s umiestnením figurálneho motívu. Dostal sa fatálne privysoko, čím sa celkom vytratil pocit obrazového priestoru, možnosť vnímania toho „čo je vzadu“ a čo „vpredu“. Najlepšie to vidno na drobnej sujetovej odbočke – motíve chalupy, ktorá je zrazu prilepená, posadená na plece figúry. Alebo: žltý znak dieťaťa na červenom tele zbojníka sa nedá „čítať“ – vyzerá tak, akoby figúra mala na sebe akýsi „zošívaný“ futbalový dres. A potom kolorizmus. Autor „Zbojníkov“ mieša a kladie farby odlišne od Galandu. Valéry sú (najmä pozadie) oveľa menej plynulé, nejasne traktované, akési „špinavé“. Rukopis štetca nie je hladký, opačne - je delený, nervnejší a aj neistejší. Celok obrazu tak celkom stratil galandovskú rozhodnosť a razanciu – a tým i monumentalitu. To čo vyzeralo veľmi jednoducho – zopakovať zdanlivo triviálnu ikonografickú schému, neprekročilo hranice jej povrchnej karikatúry. Autor „Zbojníkov“ má však predsa len jednu zásluhu – až na základe jeho výtvoru možno plnohodnotne doceniť Galandovu geniálnu kompozičnú intuíciu. O umeleckom výsledku jeho znakových obrazov rozhodovali doslova centimetre: vlastne práve „presne trafený“ rozvrh obrazu zaručil, aby sa z kresbovej skratky, jednoduchého „žánrového loga“ stal moderný maliarsky archetyp „slovenského“.

Maliarska povaha „Zbojníkov“ teda vzbudzuje vážne pochybnosti o autorstve Mikuláša Galandu. Tieto pochybnosti jednoznačne potvrdil reštaurátorský prieskum obrazu (UV luminiscencia, infrareflektografia a skúška rozpustnosti). Reštaurátorský expert SNG konštatoval, že obraz nie je starší ako 10 – 15 rokov a nemohol teda vzniknúť za života Mikuláša Galandu.

Čo k tomu všetkému ešte dodať? Azda len smutnú pointu: k obrazu „Zbojníci“ bol spracovaný posudok súdneho znalca z oblasti výtvarného umenia, ktorý jeho pravosť odobril... .