Blogy | O falzifikátoch 2. (Galanda)
Zbojníci. Olej na dreve, 39 x 34 cm. Značené vľavo dole „G“
V úvodnom blogu o falzifikátoch som prisľúbil „nekonečný“ seriál venovaný tejto tienistej stránke každodennej práce SOGY. Nedocenil som jedno: falzifikátov sa nám cez ruky premelie toľko, že by som asi nepísal o ničom inom. A to by som naozaj nerád. Takže svoj prísľub korigujem - podrobne sa budem venovať len sofistikovanejším „kúskom“. Tie ostatné si môžete pozrieť na našej stránke v rubrike FOTOGALÉRIA v súbore FALZIFIKÁTY (2008 - ...)
Stratégia „sofistikovaného“ falzifikátora vychádza v zásade z dvoch pravidiel. Ako vzor sa volí konkrétny originál s tým, že falzifikátor vytvorí jeho variantu, alebo repliku. Takýto postup je relatívne jednoduchý, úloha falzifikátora je sťažená len tým, že originál spravidla nemá k dispozícii a preto musí vychádzať z viac či menej kvalitnej reprodukcie. Riziko odhalenia je pritom veľmi veľké: diela významných umelcov sú notoricky známe, opakovane publikované a vystavované. Preto býva výhodnejšie zvoliť menej frekventované dielo (pokiaľ možno nie zo štátneho majetku) a takého umelca, ktorého metóda sa zakladala na variovaní úzkeho repertoáru sujetov (aby „objav“ ďalšej repliky bola zdôvodniteľný inými príkladmi z jeho tvorby). Druhým, častejším (pretože oveľa ťažšie odhaliteľným) prístupom nášho falzifikátora je takzvaná „skladačka“: zo štyroch obrazov sa vyberú komparatívne motívy a stvorí sa tak piate, „originálne“ dielo. Tento postup si už žiada skutočného profíka – falzifikátor už totiž „nekopíruje“, ale nanovo „tvorí“ v duchu svojho vzoru, doslova sa zžíva s jeho fyzickým, rukopisným naturelom, skúša „znova prežiť“ neopakovateľný spôsob jeho tvorby.
V úvodnom blogu o falzifikátoch som prisľúbil „nekonečný“ seriál venovaný tejto tienistej stránke každodennej práce SOGY. Nedocenil som jedno: falzifikátov sa nám cez ruky premelie toľko, že by som asi nepísal o ničom inom. A to by som naozaj nerád. Takže svoj prísľub korigujem - podrobne sa budem venovať len sofistikovanejším „kúskom“. Tie ostatné si môžete pozrieť na našej stránke v rubrike FOTOGALÉRIA v súbore FALZIFIKÁTY (2008 - ...)
Stratégia „sofistikovaného“ falzifikátora vychádza v zásade z dvoch pravidiel. Ako vzor sa volí konkrétny originál s tým, že falzifikátor vytvorí jeho variantu, alebo repliku. Takýto postup je relatívne jednoduchý, úloha falzifikátora je sťažená len tým, že originál spravidla nemá k dispozícii a preto musí vychádzať z viac či menej kvalitnej reprodukcie. Riziko odhalenia je pritom veľmi veľké: diela významných umelcov sú notoricky známe, opakovane publikované a vystavované. Preto býva výhodnejšie zvoliť menej frekventované dielo (pokiaľ možno nie zo štátneho majetku) a takého umelca, ktorého metóda sa zakladala na variovaní úzkeho repertoáru sujetov (aby „objav“ ďalšej repliky bola zdôvodniteľný inými príkladmi z jeho tvorby). Druhým, častejším (pretože oveľa ťažšie odhaliteľným) prístupom nášho falzifikátora je takzvaná „skladačka“: zo štyroch obrazov sa vyberú komparatívne motívy a stvorí sa tak piate, „originálne“ dielo. Tento postup si už žiada skutočného profíka – falzifikátor už totiž „nekopíruje“, ale nanovo „tvorí“ v duchu svojho vzoru, doslova sa zžíva s jeho fyzickým, rukopisným naturelom, skúša „znova prežiť“ neopakovateľný spôsob jeho tvorby.
Čo by to chcelo byť
Obraz „Zbojníci“ by mal byť dielom Mikuláša Galandu, zakladateľskej osobnosti moderny Slovenska.
Mikuláš Galanda sa narodil 4. 5. 1895 v Turčianskych Tepliciach, zomrel 5. 6. 1938 v Bratislave. 1914-16 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Raksányi), 1922 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Brunner), 1923-27 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Brömse, Thiele). 1928 zložil skúšky na profesúru kreslenia. 1916-22 pôsobil ako notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, 1929 učiteľ na meštianskej škole v Bratislave, od 1930 profesor na večerných kurzoch učňovských škôl a na Škole umeleckých remesiel (oddelenie grafiky a reklamy, módne kreslenie) v Bratislave. 1930-1932 manifest modernizmu Súkromné listy Fullu a Galandu (vyšli štyri čísla). 1937 strieborná medaila na svetovej výstave v Paríži. 1991 bola v odbornej garancii Turčianskej galérie v Martine sprístupnená stála expozícia umelcovho diela v Dome Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Z literatúry: Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Bratislava 1983; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. 1895-1938. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. Pallas, Bratislava 2001.
Vývin umenia Mikuláša Galandu šiel od úpravy secesie, Muncha a sociálneho umenia (1924--1926), neokubizmus a Picassov klasicizmus (1926--1929), surrealistickú epizódu (1930), lyrický variant neokubizmu, variácie na predvojnový analytický kubizmus a kubizujúcu syntézu (1930--1932), obdobie sentimentálnej sociálnej citovosti (1930--1936) až po záverečné vzopätie národného v znakovosti ľudových motívov v duchu Picassovho neskorého kubizmu (1936--1938).
Inkriminovaný obraz „Zbojníci“ by mal patriť do radikálneho obdobia Galandovho experimentovania na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia. Je príznačné, že tak robil v programovom slovenskom žánri, dokonca v erbovej "jánošíkovskej" látke, v obrazovej sérii viac figurálnych zbojníckych kompozícií (Zbojníci -- zelení zbojníci, okolo 1932; Smutní zbojníci, 1932; Zbojníci, 1932--1933; Drevorubači, okolo 1933 a ďalšie). Chladná racionalita, zdôrazňovaná artistnosť dostúpili v týchto Galandových dielach do svojho maxima. Bežne sa tento okruh Galandových diel charakterizuje ako príkladné uskutočnenie teoretickej poučky zo Súkromných listov Fullu a Galandu o tom, že "obraz je umelo vytvorená štruktúra".
Za koľko by sa to dalo predať alebo kúpiť (keby to bolo pravé)
Aukčná spoločnosť SOGA dosiahla v rokoch 1977 – 2008 tieto najvyššie konečné ceny za diela Mikuláša Galandu:
1 500 000,- Sk Sediaca (Akt ženy v červenom klobúčiku.). Okolo 1931. Olej na plátne. 47 x 33 cm. (53. zimná aukcia, 30. 11. 2004)
370 000,- Sk Život. 1930. Tempera na kartóne. 28 x 22 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
365 000,- Sk Pastier. Okolo 1932-34. Olej na plátne. 44 x 36 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
K uvedeným cenovým precedensom treba poznamenať, že nami posudzovaní „Zbojníci“ by (v prípade ich pravosti) predstavovali vyslovene galerijné dielo Mikuláša Galandu. Umelcove diela tých kvalít sú na trhu ojedinelé. Súčasná obchodná hodnota obrazu by sa teda pravdepodobne pohybovala nad doteraz najvyšším verejným predajom diela umelca.
Čo to v skutočnosti je
Posudzovaný obraz „Zbojníci“ je variantom, farebne a kompozične jemne „posunutou“, replikou známeho Galandovho diela „Na horách“. (1932. Olej na plátne, 45, 4 x 35 cm. Neznačené). Obraz „Na horách“ môžete nájsť (veľmi kvalitne a celostranovo) reprodukovaný v poslednej monografii Mikuláša Galandu s tým, že sa toho času nachádza v súkromnom majetku (pozri Zita Kostrová, vyd. Pallas 2001, s. 324).
Porovnajme obidve diela! Umelecký efekt Galandovho obrazu „Na horách“ je postavený na kontrapunkte valérov studených, fialových a zelených tónov (horská kulisa v druhom pláne) a jasavých, teplých farieb (tri schematicky, znakovo podané červeno-žlté figúry „zbojníckej“ rodiny v prvom pláne). A potom na inžiniersky presnej kompozícii, dodávajúcej maloformátovému dielu neobyčajnú monumentalitu.
Nami skúmaní „Zbojníci“ sa od Galandovmu obrazu „Na horách“ odlišujú skutočne len v niekoľkých „maličkostiach“. Predovšetkým – formát je o čosi (približne 5 cm) výškovo skrátený. To spôsobilo nielen nepríjemné „ustrihnutie“ obrysu vrchov, ale aj ťažko riešiteľný problém s umiestnením figurálneho motívu. Dostal sa fatálne privysoko, čím sa celkom vytratil pocit obrazového priestoru, možnosť vnímania toho „čo je vzadu“ a čo „vpredu“. Najlepšie to vidno na drobnej sujetovej odbočke – motíve chalupy, ktorá je zrazu prilepená, posadená na plece figúry. Alebo: žltý znak dieťaťa na červenom tele zbojníka sa nedá „čítať“ – vyzerá tak, akoby figúra mala na sebe akýsi „zošívaný“ futbalový dres. A potom kolorizmus. Autor „Zbojníkov“ mieša a kladie farby odlišne od Galandu. Valéry sú (najmä pozadie) oveľa menej plynulé, nejasne traktované, akési „špinavé“. Rukopis štetca nie je hladký, opačne - je delený, nervnejší a aj neistejší. Celok obrazu tak celkom stratil galandovskú rozhodnosť a razanciu – a tým i monumentalitu. To čo vyzeralo veľmi jednoducho – zopakovať zdanlivo triviálnu ikonografickú schému, neprekročilo hranice jej povrchnej karikatúry. Autor „Zbojníkov“ má však predsa len jednu zásluhu – až na základe jeho výtvoru možno plnohodnotne doceniť Galandovu geniálnu kompozičnú intuíciu. O umeleckom výsledku jeho znakových obrazov rozhodovali doslova centimetre: vlastne práve „presne trafený“ rozvrh obrazu zaručil, aby sa z kresbovej skratky, jednoduchého „žánrového loga“ stal moderný maliarsky archetyp „slovenského“.
Maliarska povaha „Zbojníkov“ teda vzbudzuje vážne pochybnosti o autorstve Mikuláša Galandu. Tieto pochybnosti jednoznačne potvrdil reštaurátorský prieskum obrazu (UV luminiscencia, infrareflektografia a skúška rozpustnosti). Reštaurátorský expert SNG konštatoval, že obraz nie je starší ako 10 – 15 rokov a nemohol teda vzniknúť za života Mikuláša Galandu.
Čo k tomu všetkému ešte dodať? Azda len smutnú pointu: k obrazu „Zbojníci“ bol spracovaný posudok súdneho znalca z oblasti výtvarného umenia, ktorý jeho pravosť odobril... .
Obraz „Zbojníci“ by mal byť dielom Mikuláša Galandu, zakladateľskej osobnosti moderny Slovenska.
Mikuláš Galanda sa narodil 4. 5. 1895 v Turčianskych Tepliciach, zomrel 5. 6. 1938 v Bratislave. 1914-16 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Raksányi), 1922 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Brunner), 1923-27 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Brömse, Thiele). 1928 zložil skúšky na profesúru kreslenia. 1916-22 pôsobil ako notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, 1929 učiteľ na meštianskej škole v Bratislave, od 1930 profesor na večerných kurzoch učňovských škôl a na Škole umeleckých remesiel (oddelenie grafiky a reklamy, módne kreslenie) v Bratislave. 1930-1932 manifest modernizmu Súkromné listy Fullu a Galandu (vyšli štyri čísla). 1937 strieborná medaila na svetovej výstave v Paríži. 1991 bola v odbornej garancii Turčianskej galérie v Martine sprístupnená stála expozícia umelcovho diela v Dome Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Z literatúry: Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Bratislava 1983; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. 1895-1938. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. Pallas, Bratislava 2001.
Vývin umenia Mikuláša Galandu šiel od úpravy secesie, Muncha a sociálneho umenia (1924--1926), neokubizmus a Picassov klasicizmus (1926--1929), surrealistickú epizódu (1930), lyrický variant neokubizmu, variácie na predvojnový analytický kubizmus a kubizujúcu syntézu (1930--1932), obdobie sentimentálnej sociálnej citovosti (1930--1936) až po záverečné vzopätie národného v znakovosti ľudových motívov v duchu Picassovho neskorého kubizmu (1936--1938).
Inkriminovaný obraz „Zbojníci“ by mal patriť do radikálneho obdobia Galandovho experimentovania na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia. Je príznačné, že tak robil v programovom slovenskom žánri, dokonca v erbovej "jánošíkovskej" látke, v obrazovej sérii viac figurálnych zbojníckych kompozícií (Zbojníci -- zelení zbojníci, okolo 1932; Smutní zbojníci, 1932; Zbojníci, 1932--1933; Drevorubači, okolo 1933 a ďalšie). Chladná racionalita, zdôrazňovaná artistnosť dostúpili v týchto Galandových dielach do svojho maxima. Bežne sa tento okruh Galandových diel charakterizuje ako príkladné uskutočnenie teoretickej poučky zo Súkromných listov Fullu a Galandu o tom, že "obraz je umelo vytvorená štruktúra".
Za koľko by sa to dalo predať alebo kúpiť (keby to bolo pravé)
Aukčná spoločnosť SOGA dosiahla v rokoch 1977 – 2008 tieto najvyššie konečné ceny za diela Mikuláša Galandu:
1 500 000,- Sk Sediaca (Akt ženy v červenom klobúčiku.). Okolo 1931. Olej na plátne. 47 x 33 cm. (53. zimná aukcia, 30. 11. 2004)
370 000,- Sk Život. 1930. Tempera na kartóne. 28 x 22 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
365 000,- Sk Pastier. Okolo 1932-34. Olej na plátne. 44 x 36 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
K uvedeným cenovým precedensom treba poznamenať, že nami posudzovaní „Zbojníci“ by (v prípade ich pravosti) predstavovali vyslovene galerijné dielo Mikuláša Galandu. Umelcove diela tých kvalít sú na trhu ojedinelé. Súčasná obchodná hodnota obrazu by sa teda pravdepodobne pohybovala nad doteraz najvyšším verejným predajom diela umelca.
Čo to v skutočnosti je
Posudzovaný obraz „Zbojníci“ je variantom, farebne a kompozične jemne „posunutou“, replikou známeho Galandovho diela „Na horách“. (1932. Olej na plátne, 45, 4 x 35 cm. Neznačené). Obraz „Na horách“ môžete nájsť (veľmi kvalitne a celostranovo) reprodukovaný v poslednej monografii Mikuláša Galandu s tým, že sa toho času nachádza v súkromnom majetku (pozri Zita Kostrová, vyd. Pallas 2001, s. 324).
Porovnajme obidve diela! Umelecký efekt Galandovho obrazu „Na horách“ je postavený na kontrapunkte valérov studených, fialových a zelených tónov (horská kulisa v druhom pláne) a jasavých, teplých farieb (tri schematicky, znakovo podané červeno-žlté figúry „zbojníckej“ rodiny v prvom pláne). A potom na inžiniersky presnej kompozícii, dodávajúcej maloformátovému dielu neobyčajnú monumentalitu.
Nami skúmaní „Zbojníci“ sa od Galandovmu obrazu „Na horách“ odlišujú skutočne len v niekoľkých „maličkostiach“. Predovšetkým – formát je o čosi (približne 5 cm) výškovo skrátený. To spôsobilo nielen nepríjemné „ustrihnutie“ obrysu vrchov, ale aj ťažko riešiteľný problém s umiestnením figurálneho motívu. Dostal sa fatálne privysoko, čím sa celkom vytratil pocit obrazového priestoru, možnosť vnímania toho „čo je vzadu“ a čo „vpredu“. Najlepšie to vidno na drobnej sujetovej odbočke – motíve chalupy, ktorá je zrazu prilepená, posadená na plece figúry. Alebo: žltý znak dieťaťa na červenom tele zbojníka sa nedá „čítať“ – vyzerá tak, akoby figúra mala na sebe akýsi „zošívaný“ futbalový dres. A potom kolorizmus. Autor „Zbojníkov“ mieša a kladie farby odlišne od Galandu. Valéry sú (najmä pozadie) oveľa menej plynulé, nejasne traktované, akési „špinavé“. Rukopis štetca nie je hladký, opačne - je delený, nervnejší a aj neistejší. Celok obrazu tak celkom stratil galandovskú rozhodnosť a razanciu – a tým i monumentalitu. To čo vyzeralo veľmi jednoducho – zopakovať zdanlivo triviálnu ikonografickú schému, neprekročilo hranice jej povrchnej karikatúry. Autor „Zbojníkov“ má však predsa len jednu zásluhu – až na základe jeho výtvoru možno plnohodnotne doceniť Galandovu geniálnu kompozičnú intuíciu. O umeleckom výsledku jeho znakových obrazov rozhodovali doslova centimetre: vlastne práve „presne trafený“ rozvrh obrazu zaručil, aby sa z kresbovej skratky, jednoduchého „žánrového loga“ stal moderný maliarsky archetyp „slovenského“.
Maliarska povaha „Zbojníkov“ teda vzbudzuje vážne pochybnosti o autorstve Mikuláša Galandu. Tieto pochybnosti jednoznačne potvrdil reštaurátorský prieskum obrazu (UV luminiscencia, infrareflektografia a skúška rozpustnosti). Reštaurátorský expert SNG konštatoval, že obraz nie je starší ako 10 – 15 rokov a nemohol teda vzniknúť za života Mikuláša Galandu.
Čo k tomu všetkému ešte dodať? Azda len smutnú pointu: k obrazu „Zbojníci“ bol spracovaný posudok súdneho znalca z oblasti výtvarného umenia, ktorý jeho pravosť odobril... .
Diskusia
J. Abelovský20.03.2008 11:12
Vážený pán Hrtko,
nemyslím, že by sme sa v našich „prestrelkách“ nejako podstatne názorovo rozchádzali. Chcel som len upozorniť na tristnú situáciu aj druhej strany sporu (teda znalcov). Znalec je vlastne svojím spôsobom štátny úradník. A štát málokedy problémy predvída, on ich rieši až keď vzniknú. Ak vôbec. Natvrdo povedané - „ľudia s pečiatkou“ s ich (ešte v podstate socialistickým) právnym statusom sú pri dnešnej úrovni trhu s umením prežitou, vo vážnych obchodných prípadoch nepoužiteľnou inštitúciou. Nie preto, že by boli subjektívne neschopní, nevzdelaní, či nedajbože skorumpovaní ... – ale preto, že „prax“ už dávno prekročila ich limitované možnosti. Ako vy radi píšete – toto je zlá správa. Dobrou správou je, že „prax“ si tak či tak sama vygeneruje riešenia. Napokon – aj samotný zákon v jeho poslednej verzii dovoľuje vytvárať samostatné, na tržných princípoch fungujúce združenia znalcov. Čo sa bude nepochybne v blízkej budúcnosti diať a tak sa jednak prirodzeným spôsobom vyčistí „zrno od pliev“ a jednak sa tak vytvoria akési ostrovčeky „pozitívnych zmien“, ktoré by mohli postupne prinavrátiť dôveru znaleckému stavu. Inú cestu môže znamenať náš ARS LEGIS – teda „eseročka“ združujúca iba kvalitných, rokmi práce osvedčených znalcov. Bez ohľadu na to či majú, alebo nemajú pečiatku (tí „bez“ sú v ARS LEGIS – príznačne – v absolútnej väčšine). To si však už prihrievam vlastnú polievočku... .
Vladimír Hrtko19.03.2008 17:52
Vážený pán Ábelovský,
som nesmierne rád otvoreniu verejnej diskusie na akúkoľvek tému a snáď to nebudú len naše maličké "prestrelky", ale aj ďaľší zverejnia nielen svoje názory, ale aj svoju identetu.
Je jasné, že žiadna diskusia neprinesie riešenie problémov, ale určite môže prispieť k ich riešeniu. To, že by sa skutočne kvalitné diela postupom času mali aj u nás predávať aj s certifikátmi kvality (t.j. znaleckými posudkami nie na cenu, ale pravosť diela), to je môj názor. Zároveň je to otvorenie cesty aj k skutočným (nie "súdnym") znalcom, ktorí aj u nás existujú. Určite odborná verejnosť vie, komu by dala spracovať posudok, ak by sa jednalo o dielo napr. Fullu. A že to celé nie je také jednoduché? Ale čo už len je.
Práca každého odborníka by mala byť primerane zaplatená. Primeranosť však závisí na kvalitách v danej oblasti. Aj tak však znalci v oblasti umenia u nás z tejto činnosti nikdy nevyžijú, bez ohľadu na cenu ich práce určenú vyhláškami (ktoré sa tak či tak nedodržiavajú).
Nulová tolerancia? To je už vec princípu. Ak som na strane jednej ochotný zaplatiť za práca, na strane druhej táto práca musí byť kvalitná. Ak niekto vyhlási za pravé dielo, ktoré ma nulovú umeleckú hodnotu a tým napomôže jeho uvedeniu na trh, tak mne to pripadá naozaj ako vytlačenie nových peňazí na domácej tlačiarničke.
Ale možno som v tom sám...
J. Abelovský19.03.2008 12:13
Vážený pán Hrtko,
akosi mi nedá zastať sa našich súdnych znalcov. Možno preto, že som tento „džob“ robil viac ako dvadsať rokov a situáciu v našom znalectve poznám naozaj dôverne. Je bohužiaľ jasné, že naši znalci sa až príliš často mýlia (priznávam – mýlil som sa v blahej pamäti i ja). Tento stav - okrem subjektívnych dôvodov, teda „znaleckej neznalosti“ – zapríčiňuje aj viacero objektívnych okolností, za ktoré naši znalci jednoducho nemôžu.
Predovšetkým – znalectvo umenia sa na príslušných katedrách u nás neprednáša a nevyučuje (preto i znalci v pravom slova zmysle u nás nejestvujú). Náš znalec teda musí vychádzať len z praktickej, dlhodobej, najlepšie denno-dennej skúsenosti zo „styku“ s konkrétnymi výtvarnými dielami. A tá býva väčšia, menšia a niekedy i prakticky žiadna.
Slovenský súdny znalec pracuje celkom samostatne, popri svojom hlavnom zamestnaní, ako súkromná osoba bez opory a podpory iných odborných inštitúcií. To znamená, že len vo výnimočných prípadoch opiera svoje úsudky o ďalšie doplnkové expertízy (reštaurátorské prieskumy a analýzy, grafologické posudky, archívne prieskumy, právne a cenové poradenstvo apod.). Príslušné odborné inštitúcie napokon ani nemajú štatutárne danú možnosť takéto služby súkromnému znalcovi poskytovať. Pokiaľ teda znalec vôbec takéto doplnkové expertízy využíva, tak sa tak deje neoficiálnym spôsobom, po priateľskej linke s vedomím, že z právneho hľadiska sú úsudky robené na takomto základe aj tak irelevantné.
Gros znaleckých posudkov je potom vlastne len subjektívnym názorom znalca, podopretým púhym empirickým (optickým) prieskumom diela. Na druhej strane, znalečné za posudky doložené aj ďalšími náročnými expertízami je resp. musí byť rádovo vyššie, než je všeobecne akceptovateľná úroveň odmeny pre nášho znalca. Znalectvo sa tak ocitá v patovej situácii. Objednávatelia posudkov sú nespokojní s ich neúplnosťou a nespoľahlivosťou, zároveň však nie sú ochotní platiť za znalcovu prácu viac, než považujú za obvyklé a primerané. To všetko ešte znásobuje zákonom stanovená hodinová taxa pre výpočet znalečného, ktorá vôbec nezohľadňuje vloženú, rokmi praxe dosiahnutú odbornú skúsenosť a vedomosti i následnú morálnu zodpovednosť vyplývajúcu zo spracovania znaleckého posudku.
Ďalej - nejestvuje prísnejšia a presnejšia špecializácia (to je dané aj jestvujúcim, vyslovene neodborným, často až absurdným členením znalcov do jednotlivých klasifikačných kategórií a podkategórií vyplývajúcim z príslušného zákona). Najmä znalci v regiónoch posudzujú takpovediac „všetko“, bez ohľadu na vlastnú odbornú prax a oblasť vedeckých aktivít.
Možno teda povedať že práca nášho súdneho znalca je rovnako spoločensky i finančne nedocenená, ako z mnohých príčin kultúrnou a obchodnou komunitou spochybňovaná a kritizovaná. Je táto kritika spravodlivá ? To je -- podľa mňa – otázne. Isté je len jedno: riešenie tohoto nepochybne vážneho problému je v nedohľadne.
Vladimír Hrtko18.03.2008 16:48
Každý z nás sa môže mýliť. Ak však sa však mýli súdny znalec vo svojej oblasti, tak potom sú podkopané všetky zásady dôvery verejnosti v názory odborníkov. A ak je vec úplne jednoznačná, nielen že meno a priezvisko tohto znalca by mala verejnosť poznať, ale mali by byť informavané aj orgány, ktoré umožnili takejto osobe získať "pečiatku".
Pri odborných omyloch musí platiť nulová tolerancia!
Je pravdepodobné, že trendom v najližších rokoch sa stane, že diela významných autorov sa na aukciách budú ponúkať aj s priloženým znaleckým posudkom. Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina našich skutočných odborníkov je zároveň súdnymi znalcami, je dôvodný predpoklad domnievať sa, že prostredníctvom aukčných siení ako aj významných galériií sa nedostanú na trh falzifikáty. Bohužiaľ ochrana spotrebiteľa (ako osoby, ktorá v danom prípade nie je odborníkom) v oblasti predaja umeleckých diel bude naďalej zaostávať za ochranou spotrebiľa v ľubovošnej inej oblasti, kde už priamo z európskej legislatívy vyplývajú mnohé oprávnenia spotrebiteľov, napr. záručné doby, zodpovednosti za vady a pod. Morálna povinnosť ponúknuť dielo na predaj spolu so znaleckým posudkom je podľa môjho názoru jedným z možných riešení súčasnej situácie, a to bez zásahu štátu alebo iného regulátora. Dodatočné náklady na znalecké posudky, o ktoré by sa potenciálni predávajúci zvýšili kúpnu cenu, by nemali zásadnou prekážkou, pretože cena diel, ktoré sú len "pripisované" autorovi je obvykle. mnohonásobne nižšia ako cena diel, kde pravosť diela je potvrdená renomovanou autoritou.
Aukcie
156. Zimná aukciaNa aukcii bolo vydražených 51 diel (50%) v celkovej hodnote 493 350 €. Nevydražené diela je možné zakúpiť v našich výstavných priestoroch.
Novinky |
Blogy |
Objednávka dražby |
Video |
|||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Výstava diel 157. aukcie otvorená Vážení návštevníci,
predaukčná výstava je otvorená v pondelok-piatok 10-18 hod., cez víkendy 12:00 - 18:00 hod.
Tešíme sa na vašu návštevu |
Apocalypse Now! Krátke zamyslenie (nielen) o trhu s umením 29.04.2022 Na tomto mieste som sa v uplynulých rokoch snažila prinášať každoročnú krátku správu o stave a zmenách na domácom trhu s umením – pomenúvať nielen tendencie a trendy, ale keď to bolo ... |
|||||||
Mediálny partner:
© Soga.sk | Mapa stránok | Vyhľadávanie
Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.