Zmetákov rôznorodý záujem, v podstate tradičný vkus a priznanie si očarenia meštianskymi zbierkami, ktoré videl ešte ako chlapec v rodných Nových Zámkoch, ho zaraďujú k nepriamym dedičom princípov veľkých zbierok 19. storočia. Neuspokojil sa však len s „vytapetovaním“ stien obrazmi, išiel ďalej. V jeho zberateľskom úsilí sa rozpoznávame tri hlavné ciele: vybudovať kvalitnú zbierku starého európskeho umenia, venovať zbierku verejnosti a postupne ju dopĺňať tak, aby postihla čo najviac zo spektra dejín výtvarného umenia. Napĺňanie týchto cieľov nebolo z objektívnych príčin úplne možné. Znemožňovalo to politické pozadie doby, nedostatok kvalitných diel na domácom trhu a v neposlednom rade aj nepochopenie jeho úmyslu. Zbierku oproti bežným súkromným zbierkam posúva na vyššie pozície aj skutočnosť, že síce už po darovaní štátu a v inštitucionálnom rámci vtedajšej Galérie umenia, vznikol katalóg aspoň tých diel, ktoré boli podľa neho najkvalitnejšie.

Ernest Zmeták nebol bežným typom človeka. Ani ako umelec, ani ako člen rodiny a už vôbec ani ako zberateľ nepatril k bežnému priemeru, so zovšeobecniteľnými znakmi. Slovenskými dejinami umenia prechádza ako „osamelý bežec moderny“, v oblasti umeleckého zberateľstva zasa vystupuje ako znalec, obchodník, mecenáš či reštaurátor. Do našich zberateľských dejín zasahuje ako jeden z prvých slovenských súkromných zberateľov. Jeho zbierka mala ambíciu byť naozaj veľkou a hodnotnou. Bol milovníkom, zanieteným zberateľom a znalcom starožitností. Svoj záujem sústreďoval predovšetkým na staré európske umenie, umenie 19. storočia a maďarskú medzivojnovú modernu. Jeho vkus bol jasne determinovaný vlastným výtvarným názorom, vzťahom k Taliansku, štúdiami v Budapešti a osobnými kontaktmi s velikánmi maďarského moderného maliarstva. Maľby, kresby a grafiky Vilmosa Abu-Nováka, Istvána Szőnyiho, Bélu Kontulyho, Gyulu Rudnaya či Józsefa Egryho tvorili jadro zbierky, tú jej časť, ktorá mu bola blízka aj ako umelcovi. Veľké úsilie však vyvíjal aj pri takmer programovom budovaní zbierky diel starých majstrov, ktoré tvoria kostru Zmetákovej zbierky. Diela získaval väčšinou výmenou, zriedkavejšie kúpou, predovšetkým od slovenských starožitníkov a potomkov šľachtických rodín. Zmeták vlastnil aj práce svojich súčasníkov a významných slovenských autorov. Slovenské umenie 20. storočia však začal zbierať až po tom, čo veľkú časť svojej zbierky venoval štátu. Jeho rozhodnutie malo základ v predstave vybudovať v Nových Zámkoch plnohodnotnú galériu so zastúpením takmer každej oblasti výtvarnej kultúry Slovenska. Napriek dobre mienenému úmyslu sa mu ani množstvom ani kvalitou nepodarilo vyrovnať nepomer slovenského a neslovenského umenia.

Ernest Zmeták udržiaval úzke kontakty so starožitníkmi a zberateľmi na celom Slovensku. V Bratislave patrili k jeho priateľom Golovkovci, Ignác Bizmayer, Matilda Čechová, Herczegovci a ďalší. Kontakty s Košicami boli dôležité nielen pre jeho tvorbu, ale aj pre uspokojovanie zberateľskej vášne. Získal tam niekoľko diel predstaviteľov košickej moderny i starožitnosti. V staršom veku spomínal na starú Bratislavu a starinárstva v Židovni a ako Ignác Bizmayer hovorí: “poznal všetky staré barónky v meste…” Zmeták však nebol typickým obchodníkom s umením. Podobne ako v minulosti v spolkoch zberateľov aj on radšej veci vymieňal ako kupoval. Pri týchto výmenných akciách takmer vždy dielo, po ktorom túžil označil za “hnoj” no vzápätí dodal: “…ale eventuálne by som to s tebou za niečo vymenil…” Jeho zbierka poskytovala možnosti uskutočňovať výmeny so zberateľmi s rôznymi chúťkami. Bizmayerovi dával za obrazy keramiku, Čechovej zasa za starožitný nábytok ľudové práce.  V staršom veku svoj zberateľský záujem rozšíril o vlastné diela z raného obdobia tvorby. V roku 1995 získal späť svoj slávny Autoportrét s rukou výmenou za portrét Emanuela Andrássyho zo zbierok SNM – Múzea Bojnice.

Na 114. zimnej aukcii predkladáme tie diela, ktoré sám považoval za perly svojej zbierky. Ich kvalitu, okrem proveniencie, zásadne pozdvihuje skutočnosť, že mnohé z nich boli súčasťou daru novozámockej galérii, ako také boli publikované aj v jej katalógu, no galérii ich nikdy neodovzdal. Dnes sú na základe dohody medzi dedičmi predkladané širokej zberateľskej verejnosti. Vďaka tomu sa je táto aukcia naozaj sviatočná a exkluzívna.

Text bol publikovaný v tlačenej verzii 114. zimnej aukcie.

Foto: 169. ERNEST ZMETÁK: Autoportrét s uhlíkom. 1953
Uhoľ na papieri. 70 x 48,5 cm.
Vyvolávacia cena: 1 500,00 €