Biografia: Lucia Tkáčová a Anetta Mona Chişa tvoria od roku 2000 autorskú dvojicu, ktorá si rýchlo získala pozornosť a uznanie kolegov i mienkotvornej kritiky. V čase, keď sa náš región otváral Západu a ústredná stratégia miestnych protagonistov spočívala v hľadaní spôsobu, ako sa čo najvernejšie priblížiť jeho kánonu, išli Lucia s Anettou svojou cestou. Na domácu scénu vstúpili razantne – vtrhli na ňu bez falošného rešpektu; ovládli ju radikálnym gestom, nespútanou energiou a dravým prístupom. Hneď v prvých projektoch popreli mentálne nastavenie, ktoré u nás roky určovala doktrína TINA (there is no alternative). Odmietli pravidlá provincie a východoeurópsku pasivitu nahradili ženskou konverzačnou agendou, v ktorej ironicky artikulovali kolektívne i osobné frustrácie. Otvorene ukázali, že žiť život tak, ako sme ho poznali pred rokom 1989 – pretrpieť, nie užívať si – už neplatí. Pochopili podstatu prebiehajúcich procesov a triezvo vyhodnotili zmeny, ktoré spolu s (umeleckým) trhom priniesli otvorenú súťaž. Bavilo ich kritizovať domácu (pod)priemernosť, so sarkazmom komentovali proces komodifikácie umenia a jeho konzumáciu; vyjadrili principiálny postoj k politike a k mechanizmom umeleckej prevádzky (kto s kým, kto koho). Rovnako (seba)ironicky reflektovali postavenie východoeurópskeho umelca v kontexte fungujúceho západného systému. Hovorili presne tou rečou (How to loose weight / How to make money), ktorú Západ chcel počúvať. Po páde železnej opony Boris Groys opakovane zdôrazňoval, že umelecký trh hľadá vždy to, čo je odlišné. Tematizovanie minulého režimu sa spočiatku stalo pre autorov východného bloku prirodzeným východiskom, neskôr ho v mnohých prípadoch však nahradila už len špekulatívna komodifikácia... Nina Gazovic
Poradové číslo: | p215 |
Rok: 2011
Technika: C-print. 2/5
Rozmery: 58 x 43,5 cm
Značené: neznačené
Popis: rámované. Lucia Tkáčová a Anetta Mona Chişa tvoria od roku 2000 autorskú dvojicu, ktorá si rýchlo získala pozornosť a uznanie kolegov i mienkotvornej kritiky. V čase, keď sa náš región otváral Západu a ústredná stratégia miestnych protagonistov spočívala v hľadaní spôsobu, ako sa čo najvernejšie priblížiť jeho kánonu, išli Lucia s Anettou svojou cestou. Na domácu scénu vstúpili razantne – vtrhli na ňu bez falošného rešpektu; ovládli ju radikálnym gestom, nespútanou energiou a dravým prístupom. Hneď v prvých projektoch popreli mentálne nastavenie, ktoré u nás roky určovala doktrína TINA (there is no alternative). Odmietli pravidlá provincie a východoeurópsku pasivitu nahradili ženskou konverzačnou agendou, v ktorej ironicky artikulovali kolektívne i osobné frustrácie. Otvorene ukázali, že žiť život tak, ako sme ho poznali pred rokom 1989 – pretrpieť, nie užívať si – už neplatí. Pochopili podstatu prebiehajúcich procesov a triezvo vyhodnotili zmeny, ktoré spolu s (umeleckým) trhom priniesli otvorenú súťaž. Bavilo ich kritizovať domácu (pod)priemernosť, so sarkazmom komentovali proces komodifikácie umenia a jeho konzumáciu; vyjadrili principiálny postoj k politike a k mechanizmom umeleckej prevádzky (kto s kým, kto koho). Rovnako (seba)ironicky reflektovali postavenie východoeurópskeho umelca v kontexte fungujúceho západného systému. Hovorili presne tou rečou (How to loose weight / How to make money), ktorú Západ chcel počúvať. Po páde železnej opony Boris Groys opakovane zdôrazňoval, že umelecký trh hľadá vždy to, čo je odlišné. Tematizovanie minulého režimu sa spočiatku stalo pre autorov východného bloku prirodzeným východiskom, neskôr ho v mnohých prípadoch však nahradila už len špekulatívna komodifikácia... Nina Gazovic