Značené: Značené vľavo dole "M. Laluha", na zadnej strane oceňovacia nálepka SFVÚ.
Popis: Predkladané dielo „Chlap s hrabľami“ je vynikajúcou ukážkou tvorby Milana Laluhu polovice sedemdesiatych rokov. Je dôkazom, že Laluha spel v jednej z línií vtedajších radikálnych úsilí celkom mimo kontext „ľudového žánru“ až na pomedzie nefiguratívneho prejavu. Do akej miery bol tento sklon jeho tvorby podmienený inšpiráciami historickou avantgardou je otázne. Konkrétne pri Laluhovi – raným, ešte pred-suprematistickým Kazimirom Malevičom, kde je príbuznosť názorov viač než preukázateľná. Sám Laluha takéto vplyvológie razantne odmieta: Malevičovu tvorba vraj v týchto rokoch vôbec nepoznal. Pravde bližšie bude teda asi tvrdenie, že Laluhov variant tradičného slovenského žánru vychádzal z domácich súvislostí, z myšlienkovej atmosféry generačného nástupu okolo roku 1957. Súčasné obchodné renomé Milana Laluhu je jednoznačné. Bol profilujúcou osobnosťou tzv. Nástupu 1957. Popri A. Barčíkovi a M. Paštékovi sa najviac zaslúžil o nadviazanie kontinuity s predchádzajúcim modernistickým vývinom nášho maliarstva, po jeho prerušení v 50. rokoch. V jeho prípade išlo najmä o žánrovú maľbu, podanú však bez sentimentu, racionalisticky s vytríbeným konštruktívnym úsilím. Laluhove maliarske a kresliarske diela z tohoto obdobia sú najvyššie cenené - jeho umenie 60. a začiatku 70. rokov tvorí základ štátnych galerijných zbierok tohto obdobia. V období normalizácie bol umelec z politických dôvodov odsunutý do úzadia výtvarného diania. Narodil sa 11. 11. 1930 v Tekovských Lužanoch. 1950-55 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Fulla, Zmeták, Hoffstädter, Milly).1957 sa stal zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu. 1966 Cena Osvalda Licciniho na XXXVIII. Bienále v Benátkach. Samostatné výstavy (výber): Bratislava (1962, Galéria Cypriána Majerníka, 1966, Galéria mesta Bratislavy, 1969, Galéria mladých, Mestská galéria, 1997, SNG), Brno (1966, Galerie J. Krála), Berlíne (1966, Landengalerie), Nitre (1967, Nitrianska galéria), Krnove (1978, Mestské múzeum), Trenčíne (1984, Galéria M.A. Bazovského), Martine (1990, Turčianska galéria).